Že naši starí rodičia neuvažovali o ekologickom správaní? Nie, neuvažovali. Oni ekologicky žili.

Že naši starí rodičia neuvažovali o ekologickom správaní? Nie, neuvažovali. Oni ekologicky žili.

Čítala som predčasom o jednom rozhovore v obchode medzi starším pánom a mladou predavačkou. Pán nakupoval a na balenie svojho nákupu používal i plastové tašky. Mladá slečna sa s ním dala do rozhovoru a rozprávala mu o tom, aké sú plastové tašky neekologické a pod. Pán len pritakal a hovoril, že za ich čias sa takéto neriešilo. “Áno, vy ste na takéto nemysleli.“ Z celého rozhovoru vyplynulo, aký neekologickí a “nezodpovední“ ľudia kedysi boli.

A tu som sa zarazila. Áno, neuvažovali o ekológii, nehovorili o šetrení životného prostredia. Ale prečo aj? Oni žili ekologickejšie. To len dnešná doba ich správanie zmenila. Separovali? Separovali a ani o tom nevedeli. Nevyhadzovali zvyšky jedál, ale všetko, čo zvýšilo išlo domácim zvieratkám. (Po pravde povedané – taký prebytok tovarov ani nebol. Na niektoré potraviny sa čakali dlhé rady, aby sa vám vôbec ušlo.) Biologický odpad šiel do kompostu. A plasty? Aké? Nebolo  toľko plastu – plastové fľašky minimálne – ak vôbec (plastové fľaše vynašli v 1947, do 60. rokov boli veľmi drahé a populárne sa stali až v 90. rokoch). Starí rodičia si v mladosti nenosili domov vodu v plastových fľašiach. V obchodoch nebolo všetko pobalené v plaste a miesto v igelitkách si nákup niesli domov, v teraz tak opäť moderných, sieťovaných taškách. Tie používali už naše staré mamy. Plastové taniere alebo príbory? No to určite. A hoci i oni niektoré nápoje kupovali v obchodoch (napríklad mlieko, malinovky a pivá), ale tie boli balené v sklenených fľašiach, ktoré sa prázdne následne vracali do obchodov na recykláciu. Boli zálohované a tak bola vo veľkej miere zabezpečená ich návratnosť. No a papier sa doma zbieral a nosili sme ho do školy v čase zberu papiera (čo ešte viac – menej funguje dodnes).

Svet nebol preplnený množstvom zbytočností. Deti nemali plné izby hračiek už ako škôlkári. (Rozumiem, že starí rodičia, rodičia, súrodenci, tety a ujenkovia chcú na sviatok kúpiť niečo neterke a synovcovi – má to svoje plusy a aj mínusy, že máme toľko veľa dostupných možností. Preto sa, ako mnohí rodičia, snažíme korigovať výber a počet hračiek. Deti predsa môžu dostať aj praktické veci alebo zážitky a výlety v spoločnosti našich najbližších. Deti nehladia na cenovku. Potešia ich veci každého druhu, doma ručne vyrábaných nevynímajúc.) Nielen však deti, ale aj dospelí. Ľudia nemali preplnené skrine toľkým šatstvom, ktoré dlho ani nevydrží a stáva sa časom odpadom. V mnohých rodinách sa doma šilo, štrikovalo, či háčkovalo. Veľa sa dedilo medzi deťmi. Veľa krát bola kúpa nového oblečenia niečím výnimočným, možno i k sviatku, či ako darček pod stromček.

A hoci na to nie som hrdá, ale miesto i mnou používaných jednorázových plienok, používali látkové plienky. Tí, čo ich nepoužívate, neradujte sa – nepoužívali totiž ani mobily, počítače, notebooky, televízie a všetky domáce elektrické spotrebiče. Koľko elektriny ušetrili.

Auto v každej rodine tiež nebolo. Viac sa využívala hromadná doprava. Do obchodu sa išlo určite pešo, bicyklom alebo MHD-éčkou. Znečisťovanie ovzdušia bolo podstatne menšie. Tiež sa veľa dopestovalo doma, najmä na dedine. A do miest sa dovážalo z priľahlých obcí. Žiadna doprava ovocia a zeleniny cez pol zemegule, čo je väčšie zaťaženie pre atmosféru a ovzdušie. K tomu sa v poslednej dobe rozmohlo mnoho správ a článkov, pozastavujúcich sa nad tým, že vlastne aj lietadlá produkujú CO₂. A v nemalom množstve. Ako keby objavili Ameriku. Všetci riešia dieslové motory, ale na znečisťovanie našej oblohy sa akosi zabudlo. A prognózy sú ešte horšie, nakoľko sa očakáva nárast cestovania leteckou dopravou. Turizmus prináša nielen pracovné príležitosti a rozvoj regiónu, ale ruka v ruke ide aj so znečistením a “konzumným opotrebením“ daných destinácií (z tohto dôvodu už zaviedli aj uzatvorenie niektorých ostrovov na 1 – či viac rokov, aby sa miestna príroda spamätala a obnovila svoje prírodné bohatstvo). Starí rodičia necestovali do sveta, zväčša si užívali dovolenku doma, v rodnej krajine, na chalupách, pri jazerách, či na kúpaliskách alebo na horách. Prípadne išli k moru do Chorvátska alebo Bulharska. Ekológovia začínajú upozorňovať, že tento súčastný narastajúci trend cestovania leteckou dopravou má a ešte len bude mať svoj dopad. Nemám teraz na mysli vtipné konšpiračné téorie o vypúšťaných “jedoch“ z motorov lietadla, ako sú z ich pohľadu vnímané biele stopy – čiary zanechávné na oblohe. Nemyslím si však, že by som ja alebo niekto z čítajúcich vedel ovplyvniť, prípadne aspoň znížiť. Ale čo môžeme, je cestovať do práce hromadnou dopravou alebo spojiť sa s kolegami, či známymi na cestu autom. A aj keď sa ľudstvo nemieni vzdať cestovania do ďalekých destinácií, predsa len občas treba opäť objavovať aj krásy vlastnej rodnej zeme alebo okolitých krajín, ktoré majú tiež určite čo ponúknuť. Zníženie vplyvov prepravy vieme však ovplyvniť aj niečim takým banálnym ako je nakupovanie ovocia a zeleniny, tovarov z lokálnych zdrojov, ktoré tak potom nemusia byť dovážané cez polku sveta.

Nemám rada porovnávanie rôznych dôb – každá mala niečo do seba a tí po nás, budú žiť zas s inými obmedzeniami, či vymoženosťami. Ale ja si vôbec nemyslím, že naší starí rodičia neboli ekologický. Práve naopak. Jedine, čo správne poznamenali, bol fakt, že vtedy sa to neriešilo. Neriešilo – ale priamo žilo.

Aby ste si však nemysleli, že zastávam názor, že sa máme vrátiť kdesi do jaskyne, nesvietiť, variť a ohrievať sa len okolo ohníka. Pokrok nezastavíme a nie je hriech využívať moderných pomocníkov v domácnosti. Keď už však uvažujeme nad kúpou nových spotrebičov, pozrime sa očkom aj na ich spotrebu. Ušetrí to nielen spotrebu elektriny, ale aj našu peňaženku. Mňa len v prvom rade pohoršila povrchná myšlienka, že naši starí rodičia boli neekologickí. A v druhom rade sa sama zamýšľam popri tých urgentných správach o zahltení našej planéty odpadkami, ako by som aspoň malou čiastkou vedela prispieť aj ja. Zatiaľ sme sa pustili len do dôkladnejšieho separovania aj bežného tovaru. (Uvediem príklad: Do plastov predtým sme hádzali viac menej len plastové flaše, ktoré len príležitostne nakupujeme. Teraz sme si zabezpečili viac košov priamo do kuchyne, kde dôkladnejšie separujeme a aj obal od jogurtu umyjeme a osušený putuje do plastov atď.) Do budúcna sa chystáme do vytvorenia akéhosi vonkajšieho odpadu na šupky od ovocia a zeleniny (aj keď bývame v byte). Možno ťažko zrealizovateľné pre mestkých ľudí. Kto je odvážny, môže mať takúto kompostáreň aj vnútri s malými červíčkami. Tie sa rýchlejšie ako je to bežné, postarajú o spracovanie odpadu a vraj vďaka tomu to nie je ani cítiť v miestnosti. Neviem však, či by som si trúfla do toho ísť. Okrem nakupovania produktov prednostne od lokálnych dodávateľov sa tiež snažíme o nakupovanie “s rozumom“. Aby nevznikal nadbytok rýchlo sa kaziacich potravín, nech ich vieme spracovať bez odpadu. A tiež si dávame záväzok minimalizovať plastové tašky a vždy chodiť vybavení nejakou to vlastnou taškou z domu. Sú to len malé kroky, ale oceán je plný malých kvapiek. Domnievam sa, že treba začať maličkosťami, záväzkom sa postupne zlepšovať. Myslím si, že ak si človek povie veľkolepé predsavzatia, že ide zachraňovať planétu, tak že to skutočne iba málokto dosiahne. Začnime po malých krôčkoch, ktoré skutočne vieme naplniť a svoje predsavzatia a plány budeme postupne navyšovať.

No po prečítaní týchto riadkov to možno vyzerá dosť bledo s našou budúcnosťou na našej Zemi pre nás a naše deti. Myslím si a dúfam, že ľudstvo už nejak zapracuje na tom, aby tú čiernu predpoveď zvrátilo. Mali by sme začať každý aspoň malou troškou prispieť a pôjde to ľahšie. P.S. Dúfam, že to čo učíme už naše malé deti, nezahadzovať odpadky okolo seba, ale vyhodiť ich pri najbližšom smetiaku, je pre milého čitateľa samozrejmé. Ak nie, tak pred plánom o záchranu našej planéty, treba začať práve tu, na úplne základnom bode.

Ak máte ďalšie šikovné nápady a motivácie ako začať s ekologickejším správaním (napríklad aj nákupom bezobalovej drogérie, či potravín, ktorých obchody sú pre nás žiaľ dosť vzdialené), tak nech sa páči – podeľte sa s nami v komentári.
(Upozornenie: Reklamné a nevhodné komentáre nebudú schválené. Vopred ďakujem za porozumenie.)

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *