(Táto jasličková pobožnosť vznikla v našom eRko stretku pre účely vyrozprávania príbehu o narodení Ježiška na Vianoce v r.2013 a rozpráva ju babička svojej vnučke, ale chýr o narodení Ježiška neobíde ani malé zvieratká.)
Babička: Aha Janka, pozri sa ako vonku krásne sneží – to malý anjelik z nebeských saní rozhadzuje chumáčiky snehu k nám dolu na zem.
Pieseň: Biela zima s nami letí na saniach
Babička: Poď Janka, nachvíľku si sadneme a kým prídu rodičia, babička Ti porozpráva o narodení malého Ježiška, ktorého si videla v jasličkách v kostole. (otvorí knižku)
Na scéne kľačí Mária osvietená svetlom a modlí sa
Mária: (kľačí a ruky ma vystreté, dlane otočené smerom nahor) Boh našich predkov, Boh praotca Abraháma, Izáka a Jakuba! Zošli na zem svojho Mesiáša a vysloboď svojich verných.
Gabriel: (len hlas) Mária, Mária
Mária: (udivene sa obzerá) Kto to hovorí, veď nikoho tu niet.
Gabriel: (príde Gabriel) Zdravas Mária, milosti plná!
( Mária sa preľaknuto postaví)
Mária: Kto si? A čo znamená ten zvláštny pozdrav?
Gabriel: Som Boží posol Mária! Našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Emanuel, čo znamená „Boh s nami“.
Mária: (čuduje sa) Porodím syna? Ale veď ja nie som vydatá? A čo by na to povedal môj snúbenec Jozef?
Gabriel: (upokojuje Máriu) Neboj sa, Mária! Duch Svätý zostúpi na teba. Jeho otcom bude Boh. Aj tvoja príbuzná Alžbeta tiež počala syna v starobe.
Mária: (začudovane) Moja teta Alžbeta? Ale veď všetci hovorili, že nemôže mať deti!
Gabriel: Mária, ale veď Bohu nič nie je nemožné! Prijímaš teda toto Božie volanie?
Mária: (pokorne) Hľa služobnica Pánova! Nech sa mi stane podľa tvojho slova. (Mária si znova kľakne a skloní hlavu)
Mária: Čím som si zaslúžila toto veľké Božie požehnanie? Veď ja nie som toho hodná. Mala by som to povedať Jozefovi.
(Svetla zhasnú, Maria zostáva kľačať.)
Pieseň: Poznám jedna dievča krásne
Prichádza Jozef
Jozef: Mária, konečne som ťa našiel! Chcem ťa pozvať na prechádzku. Pozri (ukáže na oblohu) je krásny podvečer. Slnko čochvíľa zapadne.
Mária: (postaví sa) Jozef musím ti niečo povedať!
Jozef: ( začudovane) Mária stalo sa niečo? Si taká zvláštna!
Mária: Jozef bol tu anjel a oznámil mi, že čoskoro budem matkou! Aj moja teta Alžbeta vraj čaká dieťa a všetci o nej hovorili že je neplodná!
Jozef: Mária čo to hovoríš! Ja tomu nerozumiem?
Mária: (rozhodne) Jozef toto dieťa bude Božím synom – Mesiášom, ktorého očakáva celý náš národ! Jozef počkaj, kam odchádzaš? Chcela som ti ešte povedať, že pôjdem navštíviť Alžbetu a pomôžem jej až do pôrodu. (Jozef pomaly odchádza, Mária ho chytí za ruku. Jozef si oslobodí si ruku a mávne ňou.)
Mária: (znova si kľakne a pokorne hovorí) Pane ty poznáš pravdu. Prijímam tvoju vôľu. Nech sa mi stane vôľa Pánova. (skloní hlavu)
Svetla zhasnú, Mária odchádza, hudba potichu znie
Jozef sa pripravuje na spánok – prinesie si vankúš a deku, kľakne a modlí sa – krátko; potom si ľahne a spí. Počas prípravy na spánok znie komentár.
Babička: Jozef bol presvedčený o Máriinej nevinnosti, len nechápal toto tajomstvo. Preto rozmýšľal Máriu potajomky prepustiť, no v noci k nemu vo sne prehovoril Boh.
Pán: (hlas z mikrofónu) Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu za svoju manželku, lebo dieťa, ktoré počala, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, on vyslobodí svoj ľud z hriechov.
(Na konci komentára sa Jozef zobudí a odchádza. )
Babička: Jozef sa ráno zobudil a Máriu si zobral za manželku. Mária tak ako chcela odchádza za svojou príbuznou Alžbetou, aby jej pomohla v nastavajúcich šťastných chvíľach.
Pieseň: Daj Boh šťastia
Ľudia sa stretnú na trhu a rozprávajú sa.
Rút: (kričí) Ester!
Ester: Ahoj Rút. Čo sa tak ponáhľaš?
Rút: Nenesiem dobrú správu. Na trhovisko prišli rímski vojaci a ohlasovali rozkaz samotného cisára.
Ester: (mávne rukou) Takých rozkazov tu už bolo. Na tom nie je nič hrozné.
Rút: (nervózne hovorí) Tentoraz si cisár vymyslel sčítanie ľudu. Každý sa má dostaviť do mesta odkiaľ pochádza jeho rod. (posmešne) Cisár vraj chce vedieť, koľko má ľudí v ríši. (nahnevane) To preto, aby zas mohol zvyšovať dane!
Ester: (pokojne chlácholí) Rút, nerozčuľuj sa. Zas ti príde zle. Na tom nie je predsa nič hrozné. (chytí Rút za plece) Muži sa zájdu zapísať do Betlehema a vrátia sa.
Rút: Je to horšie, Ester! Musí sa ísť zapísať celá rodina!
Jozef : Počula si Mária? Musíme ísť do Betlehema dať sa zapísať. A ktovie či vydržíš takú dlhú cestu!
Mária: No, nie je to najľahšie. Ale – Jozef nemaj strach, Boh sa o všetko postará.(chytí sa za brucho) Veď toto je Boží syn.
Jozef: No tak dobre Mária. Ja idem prichystať oslíka a ty sa tiež nachystaj na cestu.
Jozef odíde. Mária do uzlíka zbalí chlieb zviaže ho a tiež odchádza. Počas toho rozpráva babička.
Babička: Cesta do Betlehema bola ťažká a dlhá – predlhá. No v Betleheme ich čaká oveľa ťažšia skúška. Mesto je plné ľudí a oni nemôžu nájsť nocľah. Nik nechce prijať chudobných pocestných, navyše keď Mária má každú chvíľu porodiť. Jediné voľné miesto sa našlo v malej maštaľke za mestom, kde sa rodina uchýli.
Pieseň: Poďme bratia do Betlema (2 slohy)
Pastieri
pastieri spia na zemi, prichádza NOC ( dievča oblečené do čierneho )
Noc : Moje srdce ešte nikdy nepociťovalo takú spokojnosť a radosť. Neviem, čo to je, ale zdá sa mi, že tejto noci stane sa veľká udalosť. Som noc. A dnes cítim, že sa mi dostane veľkej radosti.
zažať svetlo, veselo doskacká HVIEZDA ( dievča oblečené do žltého s malou hviezdou uprostred čela )
Hviezda : Som hviezda – tvoja sestra, milá noc! Pozri, zavolala som všetky hviezdy na pomoc.( ukáže na zavesené hviezdy )
(nezabudnúť natiahnuť pás s hviezdami medzi reflektormi)
Noc: Čo sa robí? Ako žiariš, ako vyzeráš? Sama si svetlo a jasu ešte priberáš.
Hviezda: (objíme noc) Ty, moja smutná sestra, temná noc, keď tvoje srdce udrie zvonom dvanásťkrát, na tejto zemi Boh bude v jasliach spať. (12x zazvoniť)
Počas zvonenia odíde noc a hviezda.
Babička: V biede, v maštali, na sene prichádza na svet kráľ neba i zeme. Namiesto perinky má plachtu, uložený je do jasieľ.
pieseň : Hľa zástup zboru anjelského
Babička: No napriek tomu Mária s Jozefom nie sú jediní, ktorí vedeli o narodení Božieho syna- Vykupiteľa sveta. … zatiaľ čo sa Jozef s Máriou uchýlili v maštaľke, na neďalekých kopcoch spia pastieri aj so svojim stádom ovečiek.
Anjel :za spevu vstupi medzi pastierov a pierkom ich šteklí, aby sa prebudili ( potom sa postaví dozadu ) Pastieri
8x – môže byť aj menej, potom pospájať dialógy (spia na zemi a ospanlivo sa preberajú.)
Jano : (preťahuje sa, pretiera si oči) Valach, Bača, čo sa robí? Prečo tak hviezdy jasne svietia?
Henoch: (strhne sa a udivene) Pastieri, pastieri, vstaňte hore, pozrite, aha anjel!
Fedor: Netáraj, ty výmyselník, to sa mi asi len sníva (preťahuje sa)
Mišo: A ty, Kubo, vstávaj tiež, lebo prespíš tieto nevídané veci!
Kubo: Aké nevídané veci? Nebodaj horí nebo?
Peo: (najstarší z nich, s bradou) Čoby nebo! Všetko horí, domy, stromy, všetky hory.
Maťo: (obráti sa na Fedora a burcuje ho zo spania) Bača, bača, na kolená. Obloha je ožiarená!
Bača : Bačom som už mnohé roky, no nikdy som nevidel takú krásu na oblohe! Pozrite a čujte ten anjelský spev ( všetci sa pozrú dozadu )
pieseň : Vstávajte pastieri berte sa hor … anjeli
Mišo : (drgne Kuba do lakťa a významne ukáže očami na spievajúceho anjela) Počuj, počuj, Kubo!
pieseň : Glória, glória, glória in excelsis Deo! sólo anjel
Kubo: Ja som len dedinský pastier, nerozumiem po latinsky.
Peo : So spevom i trúbky znejú
Maťo : To anjeli krásne spievajú, tým spevom naše srdcia pre dobrú zvesť otvárajú.
Anjel: Ponáhľajte sa k jasličkám, tam leží Ježiško v plienočkách, radšej by však chcel prebývať vo vašich srdiečkach. Prineste mu svoje dary ako obeť na oltári, nech z vašej poklony úsmev má na tvári.
Anjel odíde
Bača: Valasi, pastieri, všetci do radu! Urobte pastiersku peknú parádu. Každý darček, jak sa patrí, od pastierov spod Tatry! Vy fujary a ja gajdy, spievajme si dýnom-dajdy, dýnom-daj, k jasličkám sa každý ponáhľaj.
Pastieri odídu
Pieseň: Poďme bratia do Betlema, Ježiško maličký náš
Pastieri a traja králi
Prichádzajú pastieri.
Jano: Ja som sa vám tak naľakal, keď prišiel anjel, že som nevládal ani vstať. Len som pozeral a pozeral. Veľa som toho nezapočul, len že máme ísť do Betlehema.
Henoch: Narodil sa tam Spasiteľ! Nový židovský kráľ!
Fedor: No a prečo potom stojíme pred touto chudobnou maštaľou? Nemali by sme ísť do mesta? (ukáže na mesto) Veď sa tam určite v niektorom paláci narodilo to dieťa.
Mišo: ( vysvetľuje a ukazuje raz na oblohu potom na maštaľ) Pozri sa hore – vidíš tu jasnú hviezdu? ( ostatní pastieri prikyvujú) Svieti práve tu nad touto maštaľkou. Tak asi sme tu správne.
Kubo: No, aby sme si boli istí môžeme sa spýtať tamtých vznešených pánov.
Prichádzajú traja králi.
Peo: ( mierne sa ukloní) Prepáčte, vznešení páni, že obťažujem. No tu s kamarátmi hľadáme nového kráľa.
Maťo: Neviete náhodou či by sme nemali ísť do mesta, alebo sme už na mieste?
Baltazár: (vznešene) Aj my ho hľadáme. Na východe sme videli hviezdu, ktorá ohlasuje narodenie výnimočného kráľa. A tá nás doviedla až sem.
Melicher: Zastavili sme sa aj v Jeruzaleme u Herodesa. No v kráľovskom paláci sa žiadne dieťa nenarodilo. Jeho radcovia nám odporučili ísť do Betlehema.
Gašpar: Vraj tak znie dávne proroctvo. No a keď sme vyšli z Jeruzalema hviezda sa zjavila znova a doviedla nás až sem. A vy ste kto?
Bača: My sme tunajší pastieri. Svoje stáda pasieme na betlehemských kopcoch.
Jano: V noci nás zobudilo veľké svetlo a spev anjelov. Ohlasovali narodenie nového kráľa – Spasiteľa – záchrancu izraelského národa.
Henoch: No a tak sme zobrali svoje dary a prišli sme sa mu pokloniť. A vy ste kto vznešení páni?
Gašpar: My sme králi z východných krajín! Hviezdy nám prezradili, že narodené dieťa bude výnimočné.
Melicher: Tiež sme mu doniesli dary.
Baltazár: Veď na prázdno sa nepatrí chodiť.
( každý kráľ potom pri rozprávaní ukáže svoj dar )
Gašpar: Ja mu nesiem zlato. Je symbolom toho, že on je kráľom neba i zeme.
Melicher: Ja mu nesiem kadidlo. Jeho stúpajúca vôňa poteší dušu a premení žiaľ. A to bude jeho poslanie: potešovať dušu a premeniť žiaľ na radosť.
Baltazár: A ja zas nesiem myrhu. Je to vzácna masť, ktorá zmierni každú bolesť a zacelí každú ranu. Presne tak ako on.
Fedor: (ľútostivo a hanblivo) No, naše dary sú veľmi chudobné. Ja som so sebou zobral len krčah čerstvého mlieka, reku nech sa dieťatko napije.
Mišo: V tej rýchlosti, ako som sa ponáhľal som zobral kožušinku, aby mu nebola zima.
Peo: A ja som zo stáda vybral malé jahniatko, aby sa malo dieťatko s kým hrať.(obráti sa na ostatných pastierov). Asi by sme mali zostať vonku, aby sme sa nezahanbili za tieto chudobné dary.
Baltazár: Nie je dôležitá veľkosť a hodnota darov!
Melicher: Ale to či to človek dáva zo srdca a pre radosť, alebo z povinnosti.
Gašpar: Tak tu už nepostávajme a poďme sa pokloniť novému kráľovi.
Pieseň : Nesiem vám novinu
Všetci králi pokľaknú a odovzdajú dary, pastieri odovzdajú dar po dorozprávaní svojho textu.
Maťo: Klaniame sa ti, Ježiško my jednoduchí pastieri. Hoc si ešte malý, predsa si náš Boh – Ty si náš Kráľ. My to Pane veríme. Darčeky, hoc sú skromné, malé ale s láskou ti ich prinášame.
Fedor: Ježiško môj, ja som Ti džbánok mliečka priniesol, aby si v kráse vyrastal a na svete všetky deti božskou rúčkou požehnal.
Mišo: Teplý kožuch tebe dám, lebo verím, že si môj Boh a Pán. Veľmi rád Ťa, Ježiš, mám.
Peo: Ja nesiem jahniatko – by si sa zahral máličko. Moje malé srdiečko bije len pre Teba Ježiško.
Bača : Ja zas kúsok chleba mám tu pre Teba, tiež malú flautičku a v nej peknú pesničku.
Pieseň: JAK SI KRÁSNE JEZULIATKO…
V našej maštali
Postavy: zajačik, kravička, ovečka, koník, psík, somárik
Kulisy: škatuľa vyššia ako deti, pokreslená, aby pripomínala maštaľ, zakrýva Svätú rodinu, dôležité je okno, krmelec
Masky: deti majú na tvárach gumičkou pripevnené masky, pokreslené hlavami zvierat, ktoré znázorňujú. (Na začiatku scény stoja: kravička, ovečka, zajačik, psík)
Babička: Veľké divy, čo sa diali na nebi si všimli aj zvieratká z okolitých lesov a lúk. Kravička, ovečka, zajačik a psík sa takto rozprávali:
Kravička: Múú, ale som uchodená. Ešte že je už koniec dňa. Som celá dolámaná. Ako si sa mala ty, ovečka?
Ovečka: Veru, aj ja som dnes veľmi unavená. Dnešný deň bol totiž veľmi zvláštny.
Zajačik: Ako to myslíš, ovečka?
Ovečka:. Bola som totiž s pastierom na poli a stalo sa tam niečo neobyčajné. Pokojne som sa pásla a zrazu ma oslepilo jasné svetlo. Kravička: Takto uprostred noci?
Ovečka: Veru áno. Viete si predstaviť, ako ma to prekvapilo! A potom priamo z neba zostúpila akási zvláštna postava a prihovárala sa pastierom.
Zajačik: Čo to bolo za postavu?
Ovečka: Pastieri vraveli, že to bol Boží anjel. Ale nádherne spieval.
Psík: A čo také, ovečka?
Ovečka: Spieval: Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.
Zajačik: Tomu skutočne nerozumiem.
Ovečka: Ani ja nie.
Kravička: A čo bolo potom?
Ovečka: Všetko zase stíchlo. Pastieri ma priviedli sem a niekam sa ponáhľali.
Psík: Aj ja som si všimol niečo, čo nechápem. Už mnoho nocí žiari na nebi obrovská hviezda.
Kravička: Je tam aj dnes?
Psík: Poďte sa sami pozrieť!
(Všetci sa odchádzajú pozrieť ku oknu na kulise. Na scénu prichádza koník)
Koník: Ahojte, zvieratká!
Zvieratká: Ahoj, koník!
Koník: Čo robíte pri tom okne?
Kravička: Práve sme zbadali, že na nebi je nová hviezda. Veru, takú som ešte nevidela!
Zvieratká: Ani ja! (hovoria jedno cez druhé)
Koník: ÁA, tak vy ste to ešte nepočuli?
Psík: Čo také?
Koník: Viem, že tá hviezda tam nie je len tak.
Zajačik: A prečo teda?
Koník: To presne neviem, ale dnes prišli do mesta traja cudzinci a vraveli, že tá hviezda im oznámila niečo veľmi dôležité, a tak putovali dlho-dlho za ňou, až prišli sem.
Kravička: A čo také im mohla oznámiť?
Ovečka: A prečo prišli?
(Na scénu prichádza oslík)
Oslík: Ahojte! Uff! Taký som udýchaný!
Zajačik: prečo si sa ponáhľal?
Oslík: Musel som sa ponáhľať za vami, lebo vám chcem povedať, čo sa dnes stalo v susednej maštaľke.
Zajačik: Je to dobré alebo zlé?
Oslík: Pravdaže dobré! Dnes sa tam niekto narodil! Som si istý, že neuhádnete kto!
Ovečka: Nová ovečka?
Kravička: Čoby, iste je to teliatko! Koník: A čo tak žriebätko?
Oslík: Vôbec ste neuhádli. Na vlastné oči som videl, ako sa narodilo ľudské bábätko.
Zvieratká: Čože?
Oslík: Hneď potom prišli pastieri, aby sa mu poklonili.
Ovečka: To budú moji pastieri. Určite sa ponáhľali za tým dieťatkom.
Oslík: Áno, ale to nie je všetko! Po nich prišli do našej maštale aj bohatí ľudia z ďalekej krajiny, aby ho obdarovali drahými darmi. Koník: To musia byť tí, ktorých som videl v meste.
Psík: Určite ich k nemu priviedla tá zvláštna hviezda, ktorú sme videli.
Kravička: Ako to, že za obyčajným dieťatkom prišlo toľko ľudí?
Oslík: Všetci ľudia v maštali hovorili, že to dieťatko, ktoré dostalo meno Ježiš je dar od Boha! Chcel nám ukázať, ako veľmi nás miluje. Ježiš prišiel na svet preto, aby zachránil všetkých ľudí.
Psík: To je úžasné!
Zajačik: Konečne tomu všetkému rozumiem!
Kravička: Takže kvôli tomuto Ježišovi žiarila na nebi nádherná hviezda.
Koník: Tak za týmto dieťatkom prišli cudzinci z ďalekej krajiny.
Ovečka: Aj ja chcem vidieť toho malého Ježiška! Poďme sa na neho všetci pozrieť!
Zvieratká: Poďme!!!
Všetci odchádzajú, odložia sa jasle, kulisa okna
Babička: Tieto zvieratká mali dôležitú úlohu, pretože svojim dychom zohrievali malého Ježiška. A keď sa budeš dobre pozerať v kostolíku uvidíš obrázok maštaľky, na ktorom stoja za jasličkami novonarodeniatka – hneď vedľa Jozefa a Márie.
Pieseň: Búvaj dieťa krásne.
Babička: Ešte chvíľku počkáme na Tvojho ocinka a maminku a pôjdeme sa aj my pozrieť malého Ježiška.
Pieseň: Biela krása.
Hlas: A všetci spoločne, malá Janka, maminka a ocinko, babička a dedko sa vybrali do kostola, aby sa poklonili malému Ježiškovi.
Pieseň: Tichá noc, svätá noc
Autor: m.tom – eRko Hul – OC NZ
(Ak sa aj vy rozhodnete použiť ju – budeme radi ak ju označíte, že sa Vám páči a ešte viac nás poteší, ak nám napíšete do komentáru kam až sa dostala a kde bola súčasťou vianočného obdobia. Veľmi pekne ďakujeme 🙂 )
