List Bambuľke č.10: Zápisky zo života jednej Bambuľky

List Bambuľke č.10: Zápisky zo života jednej Bambuľky

Moja milá Bambuľka,

si veselé a rozkošné dievčatko a nič na tom nemení ani fakt, že sa z času na čas rozčuľujeme nad Tvojimi šibalstvami. Občas však rodič, akokoľvek by chcel byť prísny, či si zachovať karhajúcu tvár, sa musí pousmiať (ak nie priam vybuchnúť do hurónskeho smiechu) nad tým všetkým, čo skrsne v takej malej hlávke. Koniec koncov je to často vlastne len napodobňovanie dospelákov v spojení s detskou logikou.

  • Kedysi sme mávali doma na konferenčnom stolíku aj malý obrus. Ale s pohyblivosťou všetkých Tvojich štyroch končatín, sme ho z bezpečnostných dôvodov odložili na neskoršie časy. Neprišli by k úrazu len všetky tie dobre vyzerajúce maškrty na stole, ale možno aj Ty a toho sme sa najviac obávali. Mala si okolo roka a deviatich mesiacov, keď sa k nám zahlásila jedna návšteva. Tak som okrem pohostenia pripravili aj jemnú decentnú výšivku, dedičstvo po babičke. Návšteva prebehla v poriadku a keď odišli, tak si si dala ešte jeden kúsok koláčika. Keď si ho spapala, tak si si vzorne utrela rúčky. Ale kde?! Až sa mi plakať chcelo. Chytila si pretŕčajúci okraj vyšívaného obrusu a pekne si si utrela ruky. Za spoločného rodičovského „Niééé“ si si elegantne očistila aj ústočká. A keďže sa na tom už nedalo nič zvrátiť, tak sme sa pustili do veľkého smiechu. Našťastie to bola len bábovka a nie nejaký čokoládový zákusok, takže škody neboli alarmujúce. Až ocko prišiel na to, že látka obrusu môže pripomínať utierku, či uterák z kúpeľne, aj keď vzor a materiál sú pre nás dospelých úplne odlišné.
  • Chystali sme sa poobede na návštevu a ja som si v kúpeľni umývala vlasy. Keďže nebol ocko ešte z práce doma, tak si sa motala okolo mňa v kúpeľni. Nakoľko som nemala vtedy dlhé vlasy a chcela som Ťa mať pod dozorom, tak som si ich umyla nad umývadlom. V bežnej rutine som si vlasy zabalila do uteráka a upratala šampón na poličku. Vtom pozerám ako stojíš na svojom šamlíku pri umývadle, ale nakoľko nešla voda, tak som tomu nevenovala veľa pozornosti. V tom mi ukazuješ, že potrebuješ podať uterák a ja neviem či sa mám smiať, či plakať. Vrchnú časť vláskov, na temene hlavy máš celú mokrú. Po vzore maminky si si predsa tiež musela umyť vlasy. A ako si drankala malými prštekmi do kohútika, tak ten Ti “pustil“ ešte nejakú tú kvapku vody. No nemiluj takéto šikovné dieťa. A čistá voda ešte nikomu neublížila. 😉
  • Kto by si bol pomyslel, že zatvárať sa v izbe budeš už ako malá? Netreba ani čakať na pubertu. Stačilo si počkať na niečo okolo roka a troch mesiacov. No bez nejakých emócií, kriku, či buchnutím dverami. Boli ste s ocinom v detskej izbe a vždy po odchode sme tam zatvárali dvere, pretože bez dozoru by si bola schopná liezť na posteľ, či stoličku. No a v tento spomínaný deň si nenápadne zaostala za ocinkom. Keď bol on už pred prahom izby, tak si ich pekne zatvorila. Čakala by som, že také malé dieťa sa bude báť samo v miestnosti. Ale nie. Ty by si tam pokojne zotrvala ďalej. Len my sme mali strach kvôli Tvojmu objaviteľskému nadšeniu pre nové veci a kvôli Tvojej snahe preliezť všetko, čo Ti stojí v ceste.
  • A prišla Veľká noc a s ním čakanie na polievačov. Že pomaly budú miznúť jahôdky z koláčikov v obývačke na stole, zatiaľ čo ja budem chystať občerstvenie v kuchyni, som zľahka očakávala. To, že nebudem stíhať dopĺňať cherry paradajky do obloženej misy, už menej. A už vôbec, že jednohubky bude rozoberať len kvôli paprike na vrchu. Všetko ostatné ostávalo na tanieri. A to všetko za povestných 5 minút … Malý bylinožravec … ale po ockovi to zrejme nemá 😉 Pritom jedno z toho málo slovíčok, čo ovláda je MASO 😀
  • Podľa nejakého výskumu vraj deti do troch rokov nevedia klamať, som sa raz dopočula. Ha-ha-ha! 😀 Pýtala som sa tej našej Bambuľky: „Pustila si do gatí?“. Ona na to pohotovo odpovedala svojím povestným spevavým dlhým: „A neéééé!“. No závan vzduchu v miestnosti hovoril o inom. Tak buď sa sekli vo výskume alebo máme doma veľmi šikovné dieťa 😀
  • Naša Bambuľka si určite vždy pre kúpaním hovorí:
    U nás, keď mamina večer zavelí:
    „Vyzliekať sa a rýchlo do vani!“
    tak na beh sa hneď ja dám,
    chytiť sa ja nenechám!
    A keď som už lapená
    a mamin žeriav ma prenáša,
    kričím NIÉÉÉ zdesená,
    až sa nám byt otriasa.
    No razom ma mamka zabaví,
    keď mi na bruško penu položí.
    Potom už je to len zábava,
    mydlím sa hneď aj ja sama.
    Umyjeme ruky, nohy, hlavičku,
    malú aj veľkú kačičku.
    A keď je čas ísť zas von z vane,
    ďalším NIÉÉÉ sa byt otrasie.

20160822_193844 (2)

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *