List Bambuľke č.11: Aký darček na 2.narodeniny? S čím sa najradšej hrá?

List Bambuľke č.11: Aký darček na 2.narodeniny? S čím sa najradšej hrá?

Moja milá Bambuľka,

ani neviem ako ubehli tie dva rôčky, čo sme sa tešili z Tvojho príchodu, zároveň boli bezradní pri prvých plačoch, celý bez seba z každého jedného úsmevu, prvých pokrokov, prvých uchopení hračiek, či prvých sledovaniach obrázkov v knižke. A už sa pomaličky blíži oslava Tvojich druhých narodenín, v Tvojom prípade hneď aj menín, a preto naše vymýšľanie radostí pre Teba je o to zložitejšie.

Hneď na úvod chcem povedať, že keď sme vyberali Tvoje meno, vedeli sme že bude blízko dátumu narodenia. Dlho sme premýšľali nad inými variantmi, len aby sme sa vyhli tomuto krátkemu horizontu. Vždy sme sa však opäť vracali k pôvodnému výberu. S ockom sme si nakoniec povedali, že Tvoje meno predsa len stojí za to, aby sme riskli tú krátku vzdialenosť medzi týmito Tvojimi sviatkami. Čo však nik netušil, že rozdiel budú tvoriť len dva dni. Viem, ako väčšia nám za to zrejme nepoďakuješ, ale už každý v rodine Ťa oslovoval po mene. Už stála malá čerešňa pre Bambuľku u pradedka na dvore. A už inak osloviť Ťa, sme si nevedeli predstaviť. Tak sme si povedali, že Ti to vynahradíme. K meninám sa budeme obdarovávať menším spoločným výletom, a preto bude jedno na kedy ich dátum padá. K Tvojim meninkám tohto roku sa chceme vybrať do ZOO v Bojniciach, pretože čo Ťa najviac poteší a čo máš rada, sú zvieratká. Tak dúfam, že nám plán a počasie vyjde.

torta 2.narodeniny_malé

No a čo k narodeninám? Hračky kopiť, nabaľovať a škrečkovať doma príliš nechceme. Čo potrebuje k svojmu veku na hranie počas daždivých dní alebo dlhých zimných večerov sa domnievam, že máš. Predsa len som neodolala kockám, ktoré poznám zo svojho detstva. Tvoria zároveň puzzle a spolu vytvárajú šesť rôznych obrázkov. A taktiež sme kúpili tabuľu na kreslenie s kriedami. Z druhej strany obsahuje magnetickú bielu tabuľu, na ktorú sa dá písať so špeciálnymi fixkami. Tie asi dlho nevydržia v obehu, pretože sa obávam, že pri neopatrnej manipulácií sa kde – tu dotkne trička, svetra alebo nohavíc. A tak sa radšej zameriame na magnetky, ktoré má tak rada a poprinášame si ich z chladničky na novú tabuľu.

Zaujímavým nápadom je vraj kúpiť puzzle zložené z malého počtu častí (samozrejme jednotlivé kúsky sú väčšie ako obvyklé veľkosti napríklad takého 100kusového balenia). V tomto veku by som ešte nečakala, že deti budú vedieť poskladať obrázok, ale mnoho mamičiek na internete s tým malo dobrú skúsenosť. Tak my najskôr odskúšame tie vyššie spomínané obrázkové kocky a ak jej to pôjde, tak možno skúsime aj nejaké to puzzle.

Na druhú stranu sme chceli niečo, čo využijeme pri pobyte vonku. Takže jedni starí rodičia s tetuškami podarujú sedačku na bicykel, ďalším príbuzným sa ušla prilba a ďalším uzatvárateľné pieskovisko (a využijeme lopatky a formičky 😉 ). Do budúcna by som pouvažovala nad detskými domácimi ihriskami, ktoré obsahujú malé šmýkalky alebo záhradné domčeky. Ale aj obyčajná lopta vie urobiť veľkú radosť.

Tiež sme uvažovali nad odrážadlom – už možno takým bicyklovým – bez pedálov, ktoré sú vhodnou predprípravou do budúcna na klasické bicykle. Ale v garáži už máme zaparkované odrážadlo v tvare motorky, ktoré je širšie,  mohutnejšie a momentálne, čo je pre nás dôležitejšie, stabilnejšie. Tu by som rada podotkla, že takéto vecičky nemusia byť spravidla vždy čisto nové. Tak ako sa kedysi deti dedili bicykle po starších súrodencoch, sesterniciach, bratrancoch, tak to býva často krát aj v dnešnej dobe. A nielen v rodine. Často krát mrzí pohľad na množstvo veľmi dobre zachovaných (ak nie priam nových) vecí, ktoré sú po čase odložené v kúte a nenachádzajú už svoje využitie, pričom by mohli v inej rodine priniesť ešte veľa radosti. A tak funguje mnoho bazárov s detským oblečením, hračkami, postieľkami, odrážadlami, bicyklíkmi, kde za prijateľnejšie ceny získate ešte “mnoho muziky“.

Pre nás je a bol pobyt na čerstvom vzduchu vždy nevyhnutnou súčasťou dňa – a to či je teplo a či treskúca zima (i v  takýchto mínusových teplotách ako boli v tomto roku). Nielenže je odporúčaný pre detský vývoj, ale mnohí rodičia mi dajú za pravdu, že uspávanie do ríše snov je oveľa jednoduchšie. A tak sme sa my dve osamotené (nikde nikoho), pri zapadajúcom slnku pomaly už o štvrtej hodiny poobede, prechádzali malými uličkami našej dedinky. Och, ako som bola vďačná za padajúci sneh v strede januára… A po vzore minulého roka, kedy po dvoch dňoch nebolo po snehu už ani chýru ani slychu (podotýkam, že sme využili oba dva dni na sánkovanie po tých našich neodhrnutých cestách 😀 ) sme aj tento rok snehovú prikrývku využívali hneď od prvého dňa. Kto mohol tušiť, že snehu bude ešte toľko a tak veľa dní, s mrazmi, ktoré by už nečakal nikto. No zatiaľ, čo iní po pár dňoch nadávali na tú bielu perinu, ja som využívala každý jeden deň na sánkovanie alebo ťahanie Bambuľky na sánkach po zasnežených chodníkoch a tešila som sa. Vedela som totiž, že či už “s“ alebo “bez“ toho snehu my musíme chodiť von. Inak by sa u nás večer čo večer opakovala večerná party a z nášho anjelika by stával “nočný vtáčik“. A s tým snehom to bola pre obe väčšia zábava a krajšia krajinná scenéria. No a keď sme predtým na Vianoce uvažovali nad kúpou klasických saní, tak sme zistili, že na povaly mojich rodičov sú ešte stále zachovalé MOJE sánky, ktoré sa nijak nelíšia od tých v obchodoch. Voľba bola preto jasná – budeme sa voziť na retro sánkach po maminke.

Na leto budeme musieť zabezpečiť pre Bambuľku súkromný bazén (rozumej nafukovací detský bazén o veľkosti cca 86 x 86 cm), nakoľko pri jej meninách ako jednoročnej slečny sme navštívili kúpalisko, po ktorom sa ocitla so žalúdočnými problémami v nemocnici. Záverom tohto pobytu bolo, že s najväčšou pravdepodobnosťou bola dôvodom jej ťažkostí návšteva verejného kúpaliska. Preto tento rok to ešte nechceme riskovať a postačí aj kúpanie u babky na dvore. Samozrejme bez plaviek, kolesažupančeka by to nešlo. No a pre milovníkov vody a tým aj kúpania vo vani (alebo aj pre naopak zarytých suchozemcov) sa zídu kačičky, rybičky, či iné plastové zvieratká vhodné do vody. Ďalej rôzne poháriky na prelievanie vody alebo detské vodné mlyny, ktoré sa prísavkou uchytia na steny vaní. Pre väčších nedočkavcov, ktorí sa nevedia dočkať pobytu opäť na suchu, existujú farbičky vhodné na maľovanie na vaňu.

Momentálne našu Bambuľku stále veľmi baví detská kuchynka. Varí v nej, “umýva“ riady, či ruky alebo nám nosí na hostinu rôzne pochúťky a kávu 😉 . Takže dobrým nápadom je tiež dokúpiť malým kuchárkam riady, hrnce, príbore, zeleninu a ovocie na hranie, aby mohli kuchtiť.

Samozrejme aj bábiky sú stále “in“. Dnes si jednu bábiku naša Bambuľka povyzliekala, aby jej mohla vymeniť plienočku. Nie je to typ interaktívnej bábiky, ktorá by pila a zároveň cikala do plienky, takže to bola len hra malej maminky. Ale pobavila ma, keď chytila detský hračkársky púder, “premenovala“ na krém a po vzore svojej maminky jej natrela prštekom malý zadoček. Samozrejme, keď sme išli von, musela ísť bábika spolu s nami. Vysvetlila som jej, že nie je oblečená a tak nemôže ísť von. Na čo pohotovo zareagovala a podala mi jej overal, aby som ju obliekla. Nakoniec som súhlasila pod podmienkou, že ostatné hračky ostanú doma. A tak som okrem seba, nášho drobca, obliekala ešte aj bábiku. Pre takéto prípady, kedy beriete aj bábiky na prechádzku,  sú šikovné hračkárske kočíky, či už v hlbokej alebo športovej verzii. (Najmä pre tie slečny, ktorým sa narodil malý súrodenec a môžu spolu s maminkou kočíkať po vonku.) Prezieravo som však tušila, že by som cestou domov niesla v jednej ruke Bambuľku a v druhej kočík, a tak mi stačil obyčajný ruksak. Po príchode na preliezky som ju šikovne do neho schovala a tak nevznikol nepomer medzi deťmi a počtom hračiek – všetci sme sa spoločne hojdali, šmýkali a behali.

Na hry do vnútra sú ešte stále dobré aj rôzne skladačkyvkladačky (vkladanie rôznych tvarov do rovnakých otvorov). Dostali sme do daru aj malé lego pre začiatočníkov, ktoré sú opäť vo väčšej verzii ako klasické lego a aj s tým sa rada zahrá. Tiež ju ešte neomrzeli kocky a stavanie ich na seba. Či už sú to drevené alebo z tvrdej peny, z ktorých sa vďaka veľkému baleniu dá postaviť už aj hrad.

Keď som naposledy robila s keraplastom, tak som nechala aj ju robiť s kúskami tejto hmoty. A celkom sa zahrala, len ja som šedivela, keď mi potajme brala hotové kúsky. Keď tak rozmýšľam, už aj cesto buchty spolu so mnou  miešala, vaľkala a vykrajovala. (Samozrejme, že všetko bolo od múky, ale mohla som nachystať zatiaľ pre nás obed. Horšie bolo, že jej veľmi chutilo cesto a musela som striehnuť, aby ho pomalinky nevyjedala, pretože takému malému brušku surové cesto príliš neprospieva 😉 .) Na základe tohto uvažujem, že by ju mohla do budúcna potešiť plastelína. Vlastný valček už má a vykrajovačky jej požičiam ;). Veľkým pomocníkom je aj detská zástera, ktorú sme dali ušiť starkej. Hneď to oživí pracovnú činnosť a čo to ochráni oblečenie. (Som naivná, keď dúfam, že podpora nadšenia pre spoločné pečenie dnes, jej zabezpečí nadšenie pre kuchtenie aj do budúcna, do starších rokov? 😀 )

Na čítanie rozprávok naša Bambuľka ešte nemá trpezlivosť. Najradšej si ich “číta“ sama. To znamená, že si nimi listuje, obzerá obrázky, ktoré ju zaujmú a hlási nám všetko, čo tam vidí. Teda najmä zvieratká a zvuky aké vydávajú. Naopak v aute vydrží počúvať nahovorenú rozprávku celú. Tá je však prelínaná pesničkami, ktorých melódiu a niektoré slovíčka pozná naspamäť. Tak sa počas dlhej cesty môžeme vyhnúť technológiám, ktoré by inak boli potrebné na jej zabavenie a krátenie času.

Doma máme aj kútik s detským stolíkom a posedením, kde sú prevažne papiere a ceruzky na kreslenie. Zatiaľ sa nám darí udržať čarbičky – farbičky v tomto teritóriu a neprenášať ich na steny, ale uvidíme či v nestráženej chvíľke nás náš poklad neprekvapí aj “nástennými“ maľbami. Počas osláv a návštev malých kamarátov je to vhodné miesto na usadenie a pohostenie. Čo sa týka výtvarníckych prác, tak na to sa teším neskôr a ešte sa príliš nehrniem do strihania a lepenia, aj keď som už videla, že deti v jasličkách v tomto veku už takúto prácu zvládajú. Možno by ešte za skúšku stáli prstové farby, ktoré sa nanesú na prsty a s nimi sa maľuje na papier alebo sa obtláča celá detská ručička.

Mnoho z toho, s čím sa rada hrá sme dostáli už k prvým Bambuľkiným narodeninám, meninám a Vianociam. Niečo sme “podedili“ a mnoho vecí je aj z bežného chodu domácnosti (ako sú malé hrnčeky, lyžičky, či poháriky do detskej kuchynky), takže fantázii sa medze nekladú. A detská predstavivosť nemá hraníc a i z takej ceruzky sa razom stane telefón na dôležité vybavovanie 😉

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *