Moja milá Bambulka,
rada si občas prečítam články, ktoré ponúkajú nejaké tie typy a rady z oblasti psychológie a výchovy detí, skúsenosti mamičiek alebo odborníkov, aby som urobila čo najviac pre Tvoj krásny a šťastný rast v DOBRÉHO ČLOVEKA. A práve posledný príspevok, ktorý sa mi dostal do rúk hovoril o tom, že dieťa od malinka vníma všetko okolo seba, učí sa neuveriteľnou rýchlosťou a jeho detská dušička zažíva najväčší vývoj pred tým, než si zoberie na plecia svoju prvú aktovku a vyberie sa do školy. Najväčším darom, ktorý mu môžeme dať je vyrastať v šťastnom detstve obklopenom milujúcou mamou a tatom, hrou objavujúcou svet, vychádzkami von, kamarátmi, najlepšie ešte s návštevami starých rodičov a možno i nejakým tým zvieratkom. Páči sa mi táto myšlienka a myslím, že to pán psychológ pekne vystihol. No čo ma ešte zaujalo a donútilo sa zamyslieť bolo jeho tvrdenie, že snáď najdôležitejšie je rovnica: šťastná mama = šťastné dieťa.
Ja teda tým nechcem povedať, že otec je menej dôležitý ako mama. Je predsa tiež milujúcim rodičom, živiteľom rodiny a u nás – nenahraditeľnou súčasťou našej famílie. Prináša do tepla domova to, čo dopĺňa mamkinu stranu rodičovstva. O to výraznejšie, že sa u nás vyskytuje jav, ktorému sa hovorí „Ocinkova princeznička“. A to myslím v pozitívnom zmysle tohto slovného spojenia. Veď ktorej mame neposkočí srdce pri pohľade na muža skláňajúceho sa nad ich malým pokladom v spokojnej, či džavotajúcej atmosfére.
Ale aby som sa vrátila k myšlienke, domnievam sa, že autor vyslovil túto rovnicu z dôvodu, že dieťa často krát trávi celý deň s mamou, najmä v období materskej a rodičovskej dovolenky, na ktorej sa práve nachádzam aj ja. Každé dieťa pozorne vníma svet okolo seba, hoci si to my dospeláci často neuvedomujeme. Vníma preto aj všetky nálady maminky, úsmev i smútok, spokojnosť i únavu. Mala by som to mať častejšie na pamäti. A hoci každá maminka sa na tej svojej dovolenke by najradšej rozkrájala a deň by mohol mať aj viac hodín, aby všetko stíhala, nedá sa to a občas príde frustrácia. Chceme, aby bolo uvarené a papali sme samé dobroty, aby bolo vypraté i upratané, ale na druhú stranu je tu malý človiečik, ktorý si pýta všetku pozornosť a starostlivosť pre seba. A to sa týka nielen tela, ale i duše. Venovať sa mu, zahrať, či zaspievať si spolu, pomôcť objaviť svet farbičiek, ukázať mu ako sa stavia kockový mrakodrap, ako sa volá to či ono zvieratko. Každá maminka pred nami i po nás sa snaží, a bude snažiť, nájsť na to svoj kľúč ako to čo najlepšie zvládnuť, ale práve takýto už spomínaný príspevok nás núti zamyslieť sa, či myslíme aj na seba. Aby nás časom neprepadol pocit, že náš život je naplnený len povinnosťami. Aby sme si naplno užili čas, ktorý trávime pri prvých dňoch, týždňoch a mesiacov našich krásnych detičiek, musíme občas vyskočiť z kolotoča povinností a vytvoriť si svoje „okienko“. Nehovorím, že teraz zanedbávať domácnosť, či deti :D. Všetko pekne s mierou a potom toto okienko zas dopriať i tomu oteckovi.
Niekomu príde vhod si sadnúť na kávičku a poklebetiť s kamarátkami. O veciach všelijakých. (Ale povedzme si na rovinu – ak ste maminky, tak sa témam detí asi nevyhnete.) Inej zas vytiahnuť manžela na večeru raz za čas a detičky nechať na radosť starým rodičom. Niektoré mamičky objavia v sebe počas „materskej“ cukrársky talent a vy si idete oči vyočiť pri pohľade na tie krásne a najmä chutné dobroty. Iné oprášia svoje zručnosti v háčkovaní alebo štrikovaní a opäť sa neviete vynadívať na tie krásne výtvory. Niekto nájde záľubu vo fotení – možno najskôr cvaká svoje ratolesti a postupne i tie kamarátkine. A niekto sa dá na tvorivé dielne a pod jej rukami vznikajú krásne tašky, tričká, náušnice, či náramky, prívesky alebo brošne. Často krát je to len spôsob ako zaujať svoju myseľ niečím iným a rozvíjať ďalej samu seba, skúmať svoju tvorivosť a skúšať čoho sme schopní. No veď posúďte sami – taká ručne maľovaná šáločka s motívom na želanie za sedem peniažkov je skôr hobby ako biznis. A mnohé z našich diel sú často aj podarované známym a priateľom.
Ja som si hľadala tiež niečo, čím by som zahnala tvorivý hlad. Niečo, čo by som vytvorila a bol by to kúsok “zo mňa“. A tak som sa vrátila do čias, kedy som s deťmi tvorila a teším sa z oprášenej servítkovej techniky. Dúfam, že budem pátrať aj po ďalších, pre mňa už takmer zabudnutých, metódach tvorby, ale teraz ma celkom napĺňa tvorba vianočných ozdôb, jarných ozdôb, i veľkonočných vajíčkových… V tichu spiaceho dieťaťa sa tu v duchu smejem, že kam to všetko len ja dám, ale snáď si nájdu svoje uplatnenie. 😀 A áno – zabudla som. Možnosť, kedy sa trošku realizovať sa mi naskytla niečo po oslavách Tvojich prvých narodenín, Bambuľka. Čas kedy upracem alebo vyvešiam si nechám na čas Tvojho bdenia – už sa pri mne pomotáš, kreslíš si, spievame si alebo mi tu „kradneš“ svoje čerstvo vyvešané tričká z vešiaka. A keď sladko hajáš, tak Ti píšem zápisky a pre mňa vzácne spomienky. Veď to na mňa všetko počká … 😀 Zatiaľ sa žiadna Popoluška, čo by to za mňa robila, nenašla … Plánovala som Ti zápisky písať už od narodenia, ale to sa len zasmejem, že to bolo nemožné vsunúť do denného harmonogramu. A preto aj keď, sa možno niektorej čerstvej mamičke zdá nepredstaviteľné, že by si možno raz za čas ukrojila čas pre seba, tak po týchto riadkoch jej snáď svitá nádej na tvorivé sebarealizujúce zajtrajšky. A teraz šup – idem sa vrhnúť na upratanie kuchyne, nech ma teší pocit z dobre vykonanej práce. 🙂
S pozdravom
maminka Majinka
