(Na úvod uvediem, že dovolenku sme absolvovali s dcérkami vo veku 5 mesiacov a 3 rokov, preto aj program bol tomu prispôsobený.)
Tak to sme si zas na seba nabrali. Nespočítala by som koľko hláv sa za nami otáčalo. Toľko pohľadov by mi ani krátka sukňa nezabezpečila. A aj by som žiarlila na môjho mužíčka, keby neviem kam všetky tie oči smerovali. Rovno na jeho vytrénovanú, vypracovanú náruč. No veď povedzme si na rovinu po dvoch deťoch sa už niet ani čomu čudovať. Každý sa kochal tým 5-mesačným ružovým rozkošným stvorením, čo sa mu zvŕtalo v rukách, len aby nebodaj niečo neuniklo jej malým očkám. Jedni sa rozplývali nad bábätkom, iní chabo sa snažiac zakrývali svoje prekvapenie, že sme sa s tak malým človiečikom vydali do sveta. Ako keby sme išli minimálne do krajín tretieho sveta. A to len z nížinatej roviny do kopcovitého a vrchovatého prostredia Liptova.
Krajina a klíma rovnaká, len prostredie akosi sviežejšie – obklopené toľkými stromami. Strava – rovnaká. Veď preto sme sa aj vybrali teraz, radšej pred letom ako na konci letného dovolenkového obdobia. V tom čase už totižto bude mať náš najmladší prírastok zavedené prvé príkrmy a kde by som jej na hotely varila, či parila nesolenú čerstvú mrkvičku. Rozložila si vonku v ohnisku ohník? Alebo by som si zeleninku zobrala so sebou do sauny – len neviem, kto by bol skôr uparený. Či ja alebo tá mrkva. Inak komická predstava. Ako si tam ležím obložená petržlenikom. Teraz mala naša najmladšia princeznička všetky jedlá expresne a pohodlne, výlučne formou “mama-restaurant“. V slovníku dovolenkárov: All inclusive. Bez akýchkoľvek problémov, kde variť, či ohrievať.
Samozrejme je tiež treba poznať povahu bábätka. Áno, aj päťmesačné bábo má už svoju povahu. Na našu prvorodenú sa v tom čase nikto nemohol ani len kútika očka pozrieť. Ísť s ňou pomaly len „za humna“ (rozumej za dedinu) bolo stresujúce. Mladšia? Tá je spoločenský tvor. S rakúskymi dôchodcami si rozumela aj bez slov. Rozdávala na všetkých úsmevy od rána do večera. Jej stačili ku šťastiu prechádzky na čerstvom vzduchu a plná pozornosť mamy a tatu a samozrejme „veľkej sestry“.
Toto preddovolenkové obdobie (rozumej koniec júna) sme si vybrali aj kvôli tomu, že nebude všade ešte tak plno – bez tlačenia a dlhých radov ako na pomaranče (počas dôb minulých). A povedzme si na rovinu – aj ceny a grátis služby lákajú na mimosezónne obdobie ako Horst v Teleshoppingu („Ale to nie je všetko! – Ale to snáď nie, Horste!“) I keď ma prekvapilo zopár atrakcií a podnikov, ktoré ešte týždeň pred letnými prázdninami nebolo otvorených (minimálne cez víkendy si človek rád zresetuje hlavu, škoda preto zatvorených brán). No proste na Slovensku asi nie sme ešte všade pripravení aj na dovolenkárov mimo hlavnej sezóny. Čo sa čudujem, pretože práve Liptov láka na hory a prírodu, pri ktorej nepovažujem teploty nad 30 stupňov za najideálnejšie na túry. Okrem iného sa pýšia aj veľkým počtom aquaparkov, wellnessov, tiež kúpeľmi, čo podľa mňa nie sú aktivity závislé od letného počasia. A čo si myslím, že už bolo najhorším marketingovým ťahom – v deň, kedy deti dostávali vysvedčenie a všetci rodičia sa hnali s nimi za odmenu na výlet (viem potvrdiť z vlastnej skúsenosti – škodoradostne sme sa usmievali na vodičov v preplnenom protiidúcom pruhu cestou domov), nechať detský rozprávkový svet Habakuky alebo kráľovstvo zvierat vo Zveroparku zatvorené, či loďky zakotvené v prístave.
Pre naše staršie dieťa to bola tá správna dovolenka. Ja som si predstavovala ako budeme chodiť po kopcoch, posedávať na lúkach a mladšiu Palculienku nosiť v nosiči. A ono pršalo! Ešte aj kamarátka vie potešiť. Z mesta spod Malinô Brda (čo by človek takmer kameňom dohodil) mi píše, že konečne sa počasie umúdrilo a ja pozriem von z okna a ono furt prší. Asi začnem písať tiež denník Požitavského turistu na letný spôsob (po príklade Záhoráckeho denníka, kde “furt“ snežilo). Už som mala chuť vykopať za ubytovaním jamky a zasadiť tam zemiaky. Za ten necelí týždeň by pri toľkom množstve vody snáď aj vyrástli. Občas dokonca aj svietilo slnko a zároveň jemne pršalo. Samozrejme, že mi v tom bránil len oznam o nachádzaní sa v chránenej oblasti, inak by ma nič nezastavilo v práci na dovolenke ;).
A prečo to bola ideálna dovolenka pre našu dcérku? Pretože sme navštívili všetky možné herne, výstavu lega (Liptov Aréna), detský svet s vonkajším aj vnútorným svetom preliezačiek, šmýkačiek, hračiek, trampolín, ale i zvieratiek (Villa Betula – Babyland). Opäť sme sa nemohli vyhnúť Kontakt ZOO, ktorú veľmi radi navštevujeme. Využili sme čas aj na návštevu Demänovskej ľadovej jaskyni, čo je pre Bambuľku dodnes veľký zážitok. A síce Demänovskú jaskyňu slobody sme mali najbližšie, absolvovali ju len dospelí pre jej kľukatosť, užšie a stiesnenejšie chodbičky a náročnejší terén. Čomu sa však najviac tešila bol bazén. My sme obyčajne chatový typ, ale nakoľko sme boli len dve dospelé a dve malé deti, tak by nebolo možné z kapacitných dôvodov zarezervovať nejakú chatu. Práve vhod nám preto prišla ponuka na akciové hotelové pobyty pred začatím sezóny. S manželom sme si povedali, že popri dvoch malých deťoch nebudem ešte aj na dovolenke vyvárať a siahli sme po ponuke ako po čerstvých rožkoch.
Na záver musím uviesť, že som si to aj ja užila. Boli sme spolu, celý čas, celá naša rodinka. Žiadne pranie. Žiadne upratovanie. Žiadne varenie. Najmä to posledné menované som si úplne užívala. Keď sa o vás niekto stará a na záver po vás ešte aj poumýva riady. Úplná pohodička v bežnom živote mamy domácej. (Musím však podotknúť, že môj drahý mužíček mi doma veľmi pomáha, kuchyňu nevynímajúc.) A k tomu bazén. Vďaka prvotne neplánovanému víkendovému pobytu starých rodičov a ich následnému občasnému stráženiu detí, som si aj tento fenomén po deviatich mesiacoch odopierania naplno užila. Víkendový pobyt dostali starí rodičia ako darčekový poukaz k narodeninám. Sprvoti som si to nevedela úplne dobre predstaviť, ale nakoniec to bol skvelý nápad a aj my sme si mohli pár dní užiť vymoženosti ponúkané hotelom. No a ďalších pár dní sme si bačovali sami. Ale nič neobvyklé, vychutnávali sme si dovolenku naďalej, veď aj doma fungujeme len vo štvorici (hold dôchodkový vek starých rodičov je za horami, za dolami), len ako som už spomínala – odbremenení od domácich prác. Joj, škoda len, že ten čas letí. Vedela by som si takúto dovolenku predstaviť aj o pár dní dlhšie.
