List Bambuľke č.16: Nočníková epizóda 2. časť (7 dňové odplienkovanie za 14 dní)

List Bambuľke č.16: Nočníková epizóda 2. časť (7 dňové odplienkovanie za 14 dní)

nocnik-s-macikmi_male

Milá Bambuľka,

okolo Tvojho druhého rôčku sme sa rozhodli, že už by snáď bol aj čas, začať sa pomaly vzdávať plienok a skúšať to so šerblíkom. Nejaké tie vzdory z Tvojej strany voči šerblíku sa pominuli, no žeby si sa pýtala alebo sama naznačovala, že by si potrebovala ísť cikať tak to nie.

Niekto si povie, že najlepšie je začať s odplienkovaním v lete. Ale ja som narazila aj na skúsenosti mamičiek, ktoré si to nevedeli vynachváliť aj v zime. Fígeľ bol v tom, že ak sa detičky pocikali do pančušiek, tak ich to studenilo a bolo im to nepríjemné. Tak sme to aj my skúsili v zime. Začala si si totižto sťahovať nohavice a my sme nevedeli, či Ti len vadí vlhká plienka alebo nám začínaš naznačovať, že by si chcela ísť cikať. Ale hlavne si si častokrát nechcela dať obliecť plienku. Tak na prvý pokus si sa raz aj vycikala do nočníka, ale po chvíli aj pocikala. Mokro v nohaviciach Ti vadilo, ale na druhýkrát si si ani nevšimla, že si mala mokré nohavice. Tak po pár nepovšimnutých zdaroch sme to ešte odložili na neskôr.

7 – dňová odplienkovacia metóda sa odporúča pri veku nad 18 mesiacov a vo veku, keď už dieťa chápe, čo sa od neho očakáva. Zároveň však má mať za sebou nejakú menšiu predprípravu. No čo robiť, keď malý drobec sa jeduje pri každom prezliekaní a dvakrát viac, keď sa oblieka plienka? Pekne sme dohovárali, vyhrážali sme sa, snažili sme sa Ťa podplácať. Až kým pohár trpezlivosti nepretiekol a mali sme toho obaja dosť, a teda najmä ja. Povedala som si, že O.K. a plienku sme nedali. Pekne sme Ti vysvetlili, že bude ale musieť chodiť na šerblík. Akosi sme si však neboli istí, či to skutočne aj bude zrealizované :D. Takže síce sme predtým zopár krát skúšali ísť na nočník, ale aj tak sa mi to zdalo ako rýchly štart testovania na ostro. No prvé pokusy boli asi jedno vycikanie do šerblíka (a to som sa neustále vypytovala, či netreba ísť na šerblík) na jednu nehodu.

Keď sme to teda opäť skúšali s odplienkovaním, bola približne polka mája. Ešte nebolo také teplo a vo vnútri i vonku si nosila nohavice, či tepláky. A poviem Ti, že to bola paráda. Skutočne po pocikaní zrazu nasledoval krik z prekvapenia a rozhorčenia, čo sa to deje. A tento krát Ti to už vadilo. Ale bonusom bolo, že obsah skončil len minimálne alebo vôbec na podlahe alebo nebodaj na koberci, ale zachytil to dobre sací materiál teplákov. V prvé dni sme len skonštatovali, že si sa pocikala, že treba ísť nabudúce na šerblík a zobrala som Ťa celú do vane. Tam sme vyzliekli nohavice, nohavičky i ponožky, nechali v kúpeľni vyschnúť a osprchovala som Ťa od pása dolu. Síce si ešte neprekvitala vo veľkom darom reči, ale od vtedy si začala kričať zdesene: „Mokré!“. Čo Ti ostalo dodnes. (Darmo je to len malý fliačik čistej vody na tričku, ktorý by v letných horúčavách raz dva uschol. Tričko je proste mokré a tak si ho hneď aj začneš vyzliekať. 😀 ) A taktiež sa neskôr pridalo slovíčko: „Kúpať“, nakoľko si vedela, čo bude nasledovať a vôbec si sa tomu nebránila, práve naopak.  A áno, často sme sa pýtali, či netreba ísť pišať na šerblík. Občas si uvedomila, že áno, máš takú potrebu. Inokedy padali otázky na darmo a o päť minút vznikol u nás poplach.

Po pár dňoch si sa však aj sama začala pýtať na šerblík. A tu zrazu prišiel iný fenomén. Občas, keď si si Bambuľka kvokla k hračkám v rohu obývačky, tak sa to v Tebe pohlo a si sa pokakala.. Báli sme sa, aby Ti to neostalo, ale našťastie nie. Prvý týždeň sme sa už aj tešili, že už prevažovali úspechy nad neúspechmi a na to príde deň, ktorý zakopal naše nadšenie hlboko pod čiernu zem. Mala som chuť, dať Ti plienku na ďalšieho polroka. Najskôr si počas obedu vykotila polievku na seba, mňa a polku stola. Tak nepoteší to, ale tak čo už. Zobrala som Ťa, povyzliekala, osprchovala vo vani. To nebol problém, ale zase raz nasledoval krik a rev pri nevôli sa poobliekať. Vrátili sme sa k stolu. Pocikala si sa. Vyvolalo to zrejme predošlé sprchovanie a prúd vody. Tak opäť. Povyzliekať, osprchovať a zas s plačom obliekať. Hotovo. A vrátili sme sa doobedovať. Po obede sme sa vrátili do obývačky a tam namiesto do šerblíka si potlačila do nohavičiek. Smer sprcha a predošlý kolobeh. A to všetko behom štyridsiatich minút. Asi si každý vie predstaviť aká vyšťavená a pesimisticky naladená som bola na konci tejto jednej hodiny.

Keď sme išli von, tak sme Ti klasicky vysvetľovali, že ak bude treba, tak dáme dolu nohavice a vycikáme sa do trávy. Ale to sa Ti akosi nepáčilo a za žiadnu cenu si nechcela “ocikať mravčekov“. Potrebovala si čas, kým si sa na to odhodlala. No nič, musela som niečo vymyslieť. No predsa, keď by sme boli vonku, tak by sme v prípade potreby nestihli dobehnúť domov. Na Vianoce si u starých rodičov dostala set pre starostlivosť o bábiku. Okrem vaničky, špongie, plienočky, tam bol aj malý hračkársky šerblík. A skutočne si ho po čase nevšímavosti začala využívať a posádzať naň bábiky. Rozhodla som sa, že si prihodím do ruksaku, ktorý nosíme na prechádzky, k fľaškám vody, náhradným nohaviciam (tie boli obzvlášť dôležité v prvých dňoch) a vlhčeným utierkam aj tento malý hračkársky šerblík. Pozná to každý, že žena dokáže z kabelky vytiahnuť všeličo, ale keď som na prechádzke, či na ihrisku vytiahla tento mini nočník z tašky, tak to bolo minimálne vtipné :D. A len som sa dookola vypytovala, či nepotrebuje ísť cikať. Ako taký verklík. Ešte do toho kamarátka priniesla foťák a pofotila naše deťúrence pri hre. Ozaj krásne fotky vznikli, aj keď ja som celý čas tŕpla, či nepríde k nehode. No a už len poznamenám, že tento hračkársky šerblík sme mohli použiť skutočne len vonku, nakoľko bol menší ako klasický, prispôsobený veľkosťou pre bábiky, preto hrozilo, že pri silnom prúde by si ho precikala. Vonku na trávičke to nevadí, ale vnútri v byte už hej.

U nás sa teda úspešnejšie dni striedali s tými neúspešnými a prvý týždeň som mala pocit, že utieram len mláčky. Myslím, že približne dva týždne si potrebovala na to, aby si sa to do akej – takej spokojnosti naučila a mohla si chodiť bez plienky. Nehovorím, v najbližších týždňoch sa ešte stávalo, že asi raz za 3-4 dni Ti čo to “ušlo“ do nohavičiek, ale mnohokrát sa to stalo po poobednom spánku. Pretože, keď si sa naučila cez deň za bdelého stavu chodiť na šerblík, tak sme vyskúšali zas na obedňajší spánok nedávať plienku. Raz sme Ťa vychválili u starých rodičov, že už dva týždne si bez nehody a hneď to poobede si sa zaujala hrou s bratrancami natoľko, že to už nebola pravda.

Na noc sa odporúča vynechať plienky až po nejakej dobe, možno aj po pár mesiacoch. My sme si všimli, že približne po dvoch mesiacoch bola čoraz častejšie suchá plienka alebo dokonca si sa v noci zobudila, že chceš ísť na záchod. Prvé nočné pokusy však boli aj pre Teba mätúce. Zobudila si sa, mrnkala si, bola si nespokojná a ani sama si nevedela, čo Ti je. A stalo sa, že až po polhodine si sa vypýtala cikať a potom už bolo dobre a spokojne si zaspala. Zrejme si v takom polobdelom stave nevedela rozoznať svoje potreby. Nakoľko nám po čase prišlo zbytočné ešte aj nasadzovať naspäť suchú plienku, tak už trénujeme aj v noci bez nej.. A dnes, pri písaní týchto riadkov som Ťa chcela pochváliť, že už si tri noci bez plienky a úspešne, ale dnešná štvrtá noc už taká úspešná nebola. Už len držať palce, nech je viac tých úspešných ako neúspešných. Pre takéto prípady sme však investovali do nepremokavých plachiet na detskú posteľ.

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *