List 3.: Nočníková epizóda- naše pozitíva aj negatíva

List 3.: Nočníková epizóda- naše pozitíva aj negatíva

nocnik-s-macikmi_male

Moja milá Bambulka,

o malých bábätkách, akým si bola i Ty, sa hovorí, že len papajú, spinkajú a kakajú (a cikajú). 😀 A Ty si na nejaké tie preplakané chvíle nebola iná. A možno sa chichúňaš tomu, o čom Ti idem práve písať, ale ver mi, že kakanie a cikanie bola dosť podstatná časť Tvojho života. No neohŕňaj noštekom – je to neoddeliteľná súčasť každého z nás. No a nejedno bábätko bolí bruško i napriek prísnej stravovacej diéte maminky pri ich kŕmení. A tak okrem obmedzení, ktoré som v jedení zaviedla (už som pomaly len o suchom rožku a vode ostala), si už v tomto období cvičila ako modelka s nožičkami k brušku a späť. Zmraštená tvár a červená farba však i tak takmer vždy napovedali, že sa chystáš k veľkému nadbábätkovskému výkonu. Dokonca sme Ti istý čas pomáhali čarovnou rúrkou (rektálna rúrka, pozn. maminky), samozrejme tak, aby sme Ti nič nepoškodili a len uľavili priechodu potrubí. Malo by byť na balení varovanie, že môže mať tzv. šampusový efekt. Keď totižto odzátkuješ “natlakovanú” fľašu šampusu, tak môže vystreliť potoky sektu. Aj nám sa to tu stalo. Asi dvakrát. Našťastie, že nik nestál v trajektórii palebnej sily. Schytala to len naša skriňa.

No proste, k čomu sa chcem dostať, že u Teba nebolo ťažké odhadnúť, kedy na Teba táto intímna chvíľa prichádza. K tomu ešte správy o mamičkách, ktoré už od prvých mesiacov nočníkujú svoje detičky. A aj Tvoja babička prispela informáciou, že ja samotná som chodila od štyroch mesiacov na nočník. To všetko ma navnadilo, aby sme to tiež vyskúšali. A tak som nabrala odvahu, prečítala nejaké články a všetko nachystala tak, aby sme od štvrtého mesiaca začali aj my. Mala si vidieť prekvapený výraz pani predavačky, že snáď ten nočník len nekupujete tomuto bábätku. 😀 My sme sa zatvárili, že to kupujeme do budúcna .. (nie predsa hneď – až za pár dní). Niekto sa ma vtedy pýtal, na čo je to dobré. Veď aj tak naďalej používame plienky a že to zaberá zrejme veľa času. Keď sme už prišli na to, čo a ako robiť a vytvorili sme si systém, tak to netrvalo o moc dlhšie ako samotné prebaľovanie. A teda, čo mne stálo za tie pokusy a malo pre mňa veľký plus, že sme Tvoj „poklad“ nemuseli naháňať až na chrbátiku. Taktiež sme nemuseli prepierať toľké „zafarbené“ body, nohavice, prípadne až svetríky. Niežeby som s tým musela chodiť k najbližšiemu potoku sťa taká Popoluška, ale voňavou lúkou kvetou to zrovna nevoňalo. Dokonca poloha v akomsi polosede Ti tiež pomáhala. Netrúfli sme si však, respektíve sa mi nepodarilo naštudovať si až tú úplne bezplienkovú metódu. Mamičky pri nej sledujú pohyby a na akýsi signál poznajú, že dieťatko potrebuje urobiť, čo treba. I tak som však bola veľmi spokojná. Zväčša ráno počas raňajok a počas obeda si začala tlačiť a tak sme všetko nechali a utekali „o zlom krky“ do spálne, kde už bol nachystaný nočníček. To bol beh cez prekážky. Niekedy sme nevystihli ten správny moment, ale vždy keď sa podarilo, tak som sa táááák veľmi tešila. Nadšené fotografie, na ktorých bol Tvoj úspešný výsledok odfotený som s radosťou posielala aj ocinkovi do práce. Dnes, keď si na to spomeniem, tak sa smejem. Ale vtedy to bolo niečo, čím žila celá naša malá rodina. Niektoré z tých fotiek mám ešte stále odložené. Tvoj ocinko sa často smial, že človek by si pred Tvojím narodením ani nepomyslel, koľko rečí sa okolo tohto vedie. Dokonca sa mi priznal, že aj s inými novopečenými oteckami prišla počas rozhovoru na to reč. Mnocnik_mala-fotoilujeme Ťa, a preto sa celý náš svet krúti okolo Teba, vtedy aj dnes. Občas sme Ťa zabávali pesničky, inokedy sme sa Ťa snažili zaujať rozprávaním a dokonca aj Tvojimi obľúbenými knižkami. Tak vznikla aj fotka, na ktorej si na šerblíku a „čítaš“ si knižku.
Oh, ako sme sa na tom pohľade smiali… nedalo nám to nezvečniť túto chvíľu. Veď mnoho ľudí si na toalete rado prečíta niečo zaujímavé. Samozrejme si bola ešte veľmi malinká a sama si ju vedela udržať len chvíľočku, takže väčšinu času sme Ti ju držali a Ty si so záujmom sledovala tie pestrofarebné obrázky.

Ako sa hovorí – Nič netrvá večne.. Myslela som si, že v našom snažení budeme zažívať len progres, ale nebolo tomu tak. Okolo šiesteho mesiaca si začala vymýšľať a nie vždy si mala chuť si posedieť na tróne. Priebeh potrubím Tvojho telíčka bol ľahší a jednoduchší. Ani Tvoje náznaky a charakteristický výraz (čupla si si do polohy skokana na lyžiach, sústredene si sa na chvíľku zahľadela a zvraštila si trošinku čelo) nebol taký výrazný.  Tak sa stávalo, že už si len okolo nás prešla so závanom, ktorý napovedal toxický útok na naše čuchové bunky. Všetko už bolo vykonané… akurát v plienke. Do ôsmeho mesiaca sme sa snažili vystihnúť, čo najviac príležitostí. Od desiateho mesiaca si začala tak protestovať, že si sa na svoj trónik už nechcela ani pozrieť. A tak sme chodenie na nočník prerušili. Občas sme ešte potom čo – to skúšali, ale väčšinou si svoju nevôľu vyjadrovala hlasne a krikom. Na chvíľku sme si teda dali pauzu a do ničoho sme Ťa nenútili. A tak sme opäť začali v roku a štyroch mesiacoch. Museli sme najskôr prekonať Tvoj neutíchajúci odpor sadnúť si vôbec na šerblík. Skúšali sme to rôzne, ale nič nezaberalo. Nepomáhalo ani rande s plyšákmi, či čítanie Tvojej obľúbenej literatúry. Poslúchla som radu motivovať Ťa jedlom, ale ani detské piškótky neboli dostatočne lákavou odmenou. Mnoho mamičiek uvádzalo, že proste deti na to prídu samé. Keď si sa mu však vyhýbala veľkým oblúkom, tak som si túto možnosť nevedela veľmi predstaviť. Niekto ďalší zas uvádzal, že posadil dieťa na nočník pred televízor a že približne na tretí pokus sa im podarilo aj vycikať. Viem nie je to metóda, ktorú by mnoho rodičov chválilo, ale ja som sa chtiac – nechtiac nakoniec obdobne inšpirovala. Nie som hrdá na to, ale chlácholím sa, že účel svätí prostriedky. Bola si už v období, kedy Ťa všetko naokolo fascinovalo. Elektronika nevynímajúc (jasné, že spolu so skúmaním skriniek a šuplíkov). Od zapnutia práčky, umývačky, cez vysávač, až po televíziu, mobily a notebooky. Notebooky sme schovávali, televíziu sme chránili pred Tvojimi nájazdmi. Svojimi malými rúčkami si búchala po vypnutej obrazovke, čo Ti sily stačili, až sa celý chvel. Ale keď prišla kríza v aute a nezaberali kukuričné chrumky, spievanie ani hračky a cesta bola ešte dlhá, tak sme sa Tvoj plač snažili zahnať nejakou tou jednou dvomi detskými pesničkami vo videu. A keď už sme boli zúfalí pri Tvojej antipatii k nočníčku, tak sme Ti tieto pesničky pustili aj pri opätovnom zoznamovaní so šerblíkom. Hurááá – sedela si. Prvé tri – štyri pokusy síce boli naprázdno, ale už len to že si obsedela, bol úspech. Nastal však nový jav. Keď som Ťa posadila, tak som Ti prstom ukázala, že pustíme iba jednu pesničku. Na ďalší deň si však nočník sama vyťahovala spod postele, no pritom si ukazovala jeden prst. To znamenalo, že mama pusti mi jednu pesničku. A tiež Ti je zrejme jasné, že nie vždy to ostalo len pri jednej, nakoľko jedna pesnička má približne dve – tri minútky a my sme Tvojmu snaženiu zo začiatku dávali trošku viac času. Už bol z Teba výmyselník a pomaly si sa priúčala vyjednávaniu. Hlavou mi prebehlo, že ani natoľko nechceš ísť na svoj trón ako chceš vidieť a počuť pesničku. Ale keď dieťa samé vyťahuje šerblík – no nedaj ho.. čo ak?! A tak sme Ťa posadili a ako inak boli aj falošné pokusy, ale bolo zopár aj úspešných. Už sú tomu dva týždne, čo sme opätovne začali a predvčerom sa udial menší (pre mňa väčší) pokrok. Vidím, že sústredená póza, trochu si sa prikrčila a zo mňa vyhŕkla tá známa otázka (na ktorej by sa náramne smiali Tvoji slobodní a bezdetní ujovia a tety 😀 ): „Kakáš? Utekajme na šerblík!“ Och, ako si sa rýchlo zmobilizovala a rozkošne si cupitala do spálne k šerblíku. No kým sme dali dolu nohavice, rozopli gombíčky na body, odopli plienku, tak za tú dobu (pre Teba v ten okamih pridlhú) sa Ti to nepodarilo udržať. Ale ako som Ti skladala plienku, tak som zistila, že sme to len tak – tak nestihli. To ma napĺňa nádejou, že už nabudúce to môžeme stihnúť. Už pomaličky chápeš o čo tu ide. Včera sme zas za doobedie trikrát vytiahli šerblík a každý pokus bol úspešný. Dnes už je to len jeden úspešný a dva neúspešné pokusy. Ešte sú teda výsledky kolísavé, ale som rada, že naše snaženie prináša občasné ovocie. Uvidíme ako sa nám bude ďalej dariť a možno Ti ešte niekedy o tom napíšem.

S láskou maminka Majinka

PS: Už týždeň sa nám darí uprednostňovať na šerblíku iné hračky, ako sú napríklad vkladačky, plyšové zvieratká a rôzne prevliekačky. A pesničky si už nepúšťame, radšej si ich zaspievame sami, ale na prelomenie odporu voči nočníku to bola taktika dobrá 😉

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.