List Bambulke č.6: Ach tie soplíky... (Vec, ktorú som si myslela, že nikdy neurobím)

Moja milá Bambulka,

keď si bola ešte len malinkým bábätkom rozťahujúcim a kopajúcim v mojom brušku, tak prišiel čas chystať pre Teba výbavičku. A okrem postieľky, kočíka, oblečenia a hračiek bolo treba myslieť aj na to, že raz budeš možno aj chorá a potom už bude neskoro zháňať k tomu potrebné veci. Nechali sme si poradiť detskou sestričkou, aké lieky je treba mať v domácej detskej „lekárničke“. K deťom však veľmi často patria aj soplíky, ktoré znepríjemňujú život malým drobčekom a ktorých sa je treba zbaviť. Už predtým som počula o odsávačkách, ktoré sa nasadzujú na vysávač a aj keď som ich používanie neodsudzovala, sama som si to nevedela predstaviť. Vysávať soplíky? A takému malému bábätku, z takého malého nošteka? V hlave sa mi prehrávali desivé obrázky. Rázne som ju v obchode odmietla a siahla som po odsávačke, na ktorej sa ťah vytvára vlastnými ústami rodiča. Týždne sa míňali a ani nás neobišla zimná nádcha. Pokus prvý, pokus druhý … aj niekoľko násobný a aj tak po úmornom snažení a menšom boji s krútiacou sa a brániacou hlavičkou výsledok nebol postačujúci. Stále Ti ostávalo v nošteku čosi (malí nezbedníci), čo Ti bránilo poriadne sa nadýchnuť a to ma trápilo. Na veľa, na veľa sme sa vybrali do mesta a s maličkou dušičkou sme kúpili odsávačku na vysávač. A na naše počudovanie sa nič zlého nekonalo. Samozrejme výkon vysávača sme nastavili na najnižší stupeň sania. A nehovorím, ťahanie Tvojich kvapľov sa nestalo zábavnou časťou programu dňa. A áno – sú chvíle, kedy odmietaš prerušiť svoju činnosť, darmo je Tvoj noštek pred spustením Niagarských vodopádov a nie – nepáči sa Ti to. A tiež Ťa občas kvôli tomu, na Tvoju náramnú radosť, naháňam po celom byte. Ale sú aj chvíle, kedy už vidím, že je “čas“ a zavolám Ťa: „Poď ideme odsať soplíky!“, tak pochoduješ so mnou do spálne. Dokonca, kým všetko chystám k samotnej činnosti, tak si skúšaš odsávačku dať do malinkého nošteka sama. Stalo sa aj, že si plakala a nechcela si si nechať odsať a zúfalý ocinko Ti ju rezignovane podal do ruky so slovami: „Že odsaj si sama“. Na jeho veľké počudovanie si to aj skúsila a napodobňovala si nás pri odsávaní. Alebo si sama prikloníš hlavičku k odsávačke. Oh, musíš si predstaviť ako sme v také okamihy sami prekvapení. Zároveň sme na Teba hrdí, že už taká malinká vieš, že aj keď to nie je najpríjemnejšie, ale že to pomáha. Také ružové to však nie je vždy. Keď príde kríza, že momentálne nemáš náladu na všetky tie procedúry, tak viem, že najschodnejšou cestou je nemieriť odsávačku priamo do nosa a zabávať Ťa všetkým možným. Je to zároveň menej agresívna cesta, nasmerovať ju smerom ku krajom alebo k stredovej nosnej prepážke. Tam sa aj tak zdržiavajú malí nezbedníci, ktorí sa ťahajú až do vnútra nošteka a spolu so sebou potiahnu aj ďalších kamarátov.

17.10.2016

Teraz prežívame už druhú zimu, plnú snehu a riadnych mrazov, a pekne si vyfúkaš (vysmrkáš) noštek do vreckovky. Takže sa nebolo ani treba báť, že by si sa nenaučila smrkať si nos po odsávaní odsávačkou. (Žeby si nebodaj ostala taká lenivá po pohodlnom odsávaní.) Priznávam však, že i teraz počas jednej takej “upchatej umrnkanej soplíkovej“ noci prišlo vhod si ju zobrať na pomoc.

                S pozdravom maminka Majinka

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *