Milá Bambuľka,
minulé leto sme boli pozrieť našich kamarátov na Liptove. Okrem krásnych okolitých hôr sme sa boli pozrieť aj na Obrovo v Čutkovskej doline. Kde je detské ihrisko, preliezky aj hojdačky a športové ihriská pre malých aj veľkých. Názov tohto areálu je odvodený od jedného rozprávkového obra, ktorý si tu ponechával svoje veľké okuliare, či obrovskú stoličku. V dvoch vedľajších drevených kolibách sa dá posilniť dobrým jedlom. Ak však niekto preferuje vlastnú prípravu a posedenie s rodinou, či s kamarátmi pri ohníčku, tak pre toho sú tu k dispozícii miestne ohniská. Menšou prechádzkou sme prišli k priehrade, kde sme vo vodnej hladine hľadali rybky vo vode. Čo ale bolo pre Teba zaujímavejšie, boli vedľa sa pasúce ovečky. Krásne zvonili so svojimi zvončekmi do okolitého ticha rozliehajúceho sa medzi kopcami.
Návšteva kontaktnej ZOO, neďaleko Liptovského Mikuláša, bola trefou do čierneho. Od malička, milá naša Bambuľka, miluješ zvieratká a to všetkého druhu. A tu sme väčšinu z nich mohli aj pohladiť. Samozrejme nie takého dospelého leva a ani s medveďom sme to neskúšali, ale napríklad takého oslíka, ktorý podišiel k ohrade už hej. A taktiež dva malé tigre, čo už bol krásny zážitok aj pre nás dospelých. Netreba však zabúdať ani na zvieratká samotné a správať sa k nim ohľaduplne a podľa pokynov ošetrovateľov. Ako vždy sme obdivovali sliepočky, húsky a prasiatka, ale tie sme nenaháňali, aby sme sa ich mohli dotknúť. Poobzerali sme tiež vtáčikov, kozičky aj opičky a popestovali sme zajačikov a škrečkov.
Po poludňajšej sieste sme sa vybrali v Ružomberku na prechádzku k miestnemu ihrisku. Ako málo stačí dieťaťu k detskej radosti (aspoň takému malinkému). Pohojdať sa, pošmýkať, preskúmať všetky kamienky a možno nejaké aj pohádzať do vody. Popri ihrisku sa totiž vinula rieka Revúca. Hneď sa pri nás zhŕkol kŕdeľ kačíc a keďže sme mali so sebou kúsok rožku, tak sa im ušlo zopár kúskov. Po tom sme sa poprechádzali po centre mesta a zašli na výbornú pizzu. Fajn, že mali aj detské stoličky a zopár hračiek. To malých nezbedníkov na chvíľku zabavilo, kým sme čakali na jedlo.
Ešte nás pár kilometrov pred Ružomberkom zaujala odbočka na Vlkolínec, ktorý by som si ako naše národné dedičstvo a UNESCO pamiatku raz rada išla pozrieť. Ale počula som už aj o múzeu liptovskej dediny v Pribyline. Poprechádzať sa popri dobových domčekoch s ich tradičným interiérom nie je zlý nápad. Pri Liptovskej Mare sme boli len na skok, ale ak by sme sem opäť raz prišli, tak by sme radi zažili aj plavbu loďou. Liptov okrem priehrady ponúka aj iné rôzne ponuky na kúpanie – či už kúpaliská, kúpele alebo aquaparky. Kto má už staršie deti, tak by možno ocenil prelet helikoptérou pri jednom známom aquaparku v Liptovskom Mikuláši (a už spomínanej kontaktnej ZOO). Alebo môže na zemi simulovať voľný pád vo veternom tuneli, keď vzduch vyzdvihne človeka tak, že sa cíti ako vták a zažije pocit, že letí. Ale to sú už adrenalínovejšie zážitky a cenovo náročnejšie. My do budúcna plánujeme absolvovať Demänovskú ľadovú jaskyňu. Teraz sme si neboli istí, ako by si to ako malinká zvládla takéto priestory, predsa len to nie je miesto odkiaľ by mohol človek kedykoľvek odísť s nespokojným plačúcim dieťaťom.
Oplatí sa určite aj vybrať na nejakú turistiku, ale na taký Chopok a Malinô Brdo sa dá pohodlne dostať aj lanovkou. Liptov ponúka toho veľa, náš víkend bol len malou ochutnávkou z tohto regiónu. Určite sa sem ešte niekedy vrátime objavovať ďalšie zákutia, ktoré ponúka.
S pozdravom
maminka Majinka
