List Bambuľke č.12: Kam na dovolenku s malým dieťaťom? (alebo: Potulky po Vysokých Tatrách a zákutia stvorené i pre malé deti)

List Bambuľke č.12: Kam na dovolenku s malým dieťaťom? (alebo: Potulky po Vysokých Tatrách a zákutia stvorené i pre malé deti)

Milá Bambuľka,

mala si jeden rôčik, keď sme sa vybrali s Tebou na dovolenku do Vysokých Tatier, našich krásnych veľhôr. Našli sme si ubytovanie v Tatranskej Štrbe a odtiaľ sme sa zubačkou vyviezli na Štrbské pleso. My sme nosili vždy so sebou brožúrku s cestovným poriadkom zubačky a tatranských železníc, aby sme si vedeli zosúladiť prestupy. Ako sme však neskôr zistili, tak aj www.cp.sk v rámci MHD cestovných poriadkov sa dá nájsť spojenie. V prvý deň, za zamračeného hmlistého počasia, sme sa vybrali ku klasickej najdostupnejšej dominante Vysokých Tatier – k Štrbskému plesu. Tam sme však dovideli nanajvýš dva metre pred seba. Hmla bola taká hustá, že keď sme prišli k plesu, tak sme videli iba drevený mostík, pri ktorom obyčajne “kotvia“ pripravené člnky, kúsok vody a bielo – bielu hmlu.

18741871_10211297482025981_1086929136_n

Kým sme obdivovali v našej blízkosti plávajúce malé rybičky, tak sa našťastie počasie umúdrilo a my sme sa vybrali kamenistým chodníčkom okolo plesa (už samotné kamienky boli pre Teba v tom čase TOP). Na našu radosť na nás “za rohom“ čakali hojdačky. Neviem, či som si to pred tým nikdy nevšimla alebo je to trend posledných rokov, ale na takmer každom cieľovom mieste v Tatrách, kde sme sa dostali (neboli to veľké túry) boli detské ihriská. A tak si sa do sýtosti vyhrala a vyšantila aj Ty. Nakoľko takých malých turistov majestátnosť a krása hôr, vrchov, jazier a plies zaujme len na malú chvíľku.

Keďže však bolo stále hmlisté počasie, tak sme sa na obed vrátili do Štrby na našu ubytovňu a poobede sme sa vybrali do miestnej MINI-ZOO. Tá sa nachádza pri hoteli Nezábudka, asi 15 minút príjemnou prechádzkou od stanice Štrby. (Našli sme ich na internete, aj spolu so zoznamom zvieratiek, ktoré chovajú.) V areáli hotela na nás čakali krásne pávy, bažanty, skákajúce kozičky, popri tenisových kurtoch sme objavili jazierko s domčekom na jeho hladine a pstruhmi vo vode a za hotelom zajačiky, husi a kačky. Okrem toho si sa výborne zabavila v domčeku na hranie, na detskej i veľkej hojdačke, šmýkačke a malej trampolíne.

kozičky18788670_10211324950512676_1432980167_n (2) 18816331_10211324950472675_1265450143_n (2)

18716631_10211297481825976_1699641426_nĎalšou našou “túrou“ bola cesta pozemnou lanovkou na Hrebienok, odtiaľ asfaltovou cestou nad Rainerovou chatou a ešte kúsok pod Obrovský vodopád po Veľký Studený potok, kde sme sa otočili a pokračovali po kamennom chodníku k Rainerovej chate. Tam sa na nás prišla pozrieť aj líštička. Niečo sme zahryzli a pokračovali k Vodopádom Studeného potoka. Cestou sme obdivovali všetkých havov, ktorých sme míňali (s adekvátnym zvolaním HAVÓ – nakoľko to bolo jedno z prvých slovíčok, ktoré si vedela hovoriť) až sme prišli k Bilíkovej chate, ktorá je už len cca 5 minút cesty na Hrebienok. A opäť sme sa previezli späť dolu do Starého Smokovca. Mali sme aj “ergonomický nosič“ (Manducu), ale už si v ňom nechcela byť, takže zväčša si túto túru absolvovala na rukách. Zrejme by sa dalo prejsť k Rainerovej chate aj s kočíkom tou “vrchnou“ asfaltovou cestou a kúsok pred chatou obyčajným  poľným chodníkom. Taktiež bola možnosť nevyužiť lanovku na Hrebienok, ale pekne prejsť kočíkom zo Starého Smokovca na Hrebienok po asfaltovej ceste. No nám sa zdal tento náš výber atraktívnejší.

18718175_10211297461545469_603049741_n (2)My sme mali to šťastie (fakt, že náhoda), že sa v čase našej dovolenky konal na Hrebienku detský festival – Medvedie dni. Na už spomínanú prechádzku sme sa vybrali mimo týchto dní, pretože sme predpokladali, že Hrebienok bude v tom čase plný, ale zavítali sme naň aj počas festivalu, už výlučne kvôli detskému programu. 18741877_10211297463185510_1004568878_nKaždý malý účastník si priniesol medvedíka (mala si malého plyšového vo forme kľúčenky) a za to si každý odniesol jednu šiltovku (samozrejme s logom sponzora 😀 – aspoň, že sú jeho produkty orientované na deti) a krásne veľké jabĺčko. Vybrali sme koncert Mira Jaroša a Ty si si veselo tancovala a vrtela ako malý macko na jeho detské pesničky. Ešte sme sa pokochali po atrakciách, odfotili s maskotom, pohojdali na hojdačkách a opäť sme sa zviezli lanovkou.

V ten deň (bol to už tuším predposledný deň) sme sa vybrali ešte doobeda na Skalnaté pleso. Nakoľko to bolo pre nás na opačnom konci Tatier, tak sme museli vyštartovať hneď ráno (zas nebolo to skoré ráno). Síce sa ako po iné dni  ráno zatiahlo a nebolo vidno vrcholky hôr (čo zrovna pri Skalnatom plese sa očakáva výhľad), my sme sa spoľahli na priaznivejšiu predpoveď počasia a vypravili sme sa na cestu. Auto sme odložili pri ubytovaní a jazdili sme Tatranskou elektrickou železnicou (zakúpili sme si rovno týždňový lístok). V prípade pretrvávajúceho zlého počasia by sme v Starom Smokovci (prestup na električku do Tatranskej Lomnice) vybrali rovno na ten detský festival na Hrebienku, ktorý sme navštívili až cestou späť. Našťastie však začalo vykúkať slniečko a Lomnický štít s ostatnými okolo týčiacimi štítmi sa začali odhaľovať zo sychravo vyzerajúcich oblakov, a tak sme pokračovali až do Tatranskej Lomnice. Celú cestu sme len striehli, aby Ty, naše malé šidlo, niekam nespadlo. Natoľko sa Ti totižto zapáčilo v električke, že si mala chuť ju celú preskúmať a pochodiť. A síce chod týchto nových nízko-podlažných električiek (super pre bezbariérový vstup s kočíkom) je tak ľahučký a príjemný, ale pre malého len krátko chodiaceho ročného človiečika to počas jazdy mierne narúša jeho stabilitu a rovnováhu. A tak sme Ťa zabávali všetkým možným, len aby si chvíľku obsedela.

V Tatranskej Lomnici sme však zistili, že sme si vopred nepozreli na mape, kde je nástupná stanica lanoviek na Skalnaté pleso. Nebolo však treba panikáriť – dav nás stiahol so sebou a bezpečne priviedol až k lanovkám. Uvažovali sme aj nad variantom vyviesť sa hore na Skalnaté pleso a odtiaľ zísť pešo po turistickom chodníku Tatranskou magistrálou dolu do Hrebienku okolo Zamkovského chaty a Obrovského vodopádu (dokonca je aj možnosť zakúpenia lístkov na lanovku spolu s lístkami na pozemnú lanovku z Hrebienka). Je to krásna túra, ale s malým dieťaťom sme si my netrúfli. Po zakúpení lístkov nás čakal rad na lanovky a to už si Ty, Bambuľka, nevedela vydržať a rázne si to dávala najavo. Vďaka dobrým ľuďom nás jeden pán z obsluhujúceho personálu zobral prednostne, no už som len tŕpla ako bude predsa len reagovať na uzatvorený priestor malej, ešte pôvodnej, cca štvormiestnej lanovky.  Nakoľko druhú časť lanovkovej dráhy obnovili novými, cca 16-miestnymi, kabínkami, tak sa nezvyčajne prestupovalo na medzistanici “Štart“. Malá detská výživa do ruky zaujala však všetky Tvoje myšlienky. Cestou dolu som však mala ja skôr obavy, nakoľko sa k môjmu strachu z výšok pridalo jemné kolísanie kabínky kvôli “vetríku“. Našťastie ocinkov nápad robiť si fotky s rôznymi grimasami zaujal nielen Teba, ale aj mňa. 😀 18741235_10211297461145459_1561736508_n

Na Skalnatom plese na nás už čakalo krásne veľké drevené vonkajšie ihrisko Svištia krajinka, s preliezkami, hojdačkami, domčekmi a vyrezávanými drevenými zvieratkami. Vo vnútri budovy bývalej lanovky je zas nový zábavný park Kamzíkovo. So zábavnou časťou pre menšie deti a veľkým bludiskom s atrakciami pre väčšie deti. A to všetko zadarmo. No čo viac dieťaťu treba?

18741782_10211297515906828_23283860_n 18741190_10211297515586820_212734569_n (1)

My sme sa poprechádzali po okolí Skalnatého plesa, vystúpili sme k hvezdárni a vyhliadke, no výlet až na Lomnický štít sme neabsolvovali (chce to ešte nabrať odvahu). Ten je najlepšie si vopred zarezervovať alebo prísť najlepšie včasne ráno.

18763186_10211297515986830_1888900039_n

No a na záver mám pre Teba, moja milá Bambuľka, jednu pikošku. Na Popradské pleso sme sa s Tebou vybrali s kočíkom, po asfaltovej ceste. Ale zrejme sme sa Ti zdali už unavený a udýchaný do toho kopca, pretože si sa rozhodla, že Ty už nebudeš sedieť v kočíku, že Ti je tam dlho a že nám radšej pomôžeš. Tak na našu nevôľu, sme Ťa vybrali z kočíka, nech sa trošku prejdeš a prevetráš tie malé nôžky, ktoré chodili po vlastných sotva štyri mesiace (výdatne dlho, na radosť pani doktorky, si uprednostňovala štvornožkovanie). 15645683_10209871502337380_1502552466_n (2)Ale to Ti nestačilo. Musela si si svoj kočík tlačiť. Ale beda tomu kto by Ti pomáhal. Pravidelne, keď sa Ti zdalo, že kočík ide sám, si ho musela celý obísť a skontrolovať, či ho vpredu nedržím. Našťastie, že si bola ešte taká malinká, že si poza veľký kočík nevidela, že vtedy ho zas prechytil ocinko. Samozrejme, že som ho inak spredu ťahala – veď keby nie, tak Ťa prevalcuje celú v momente. Vieš si predstaviť, ako pomaly to išlo takýmto systémom. Darmo sme mali so sebou aj ergonomický nosič – o ňom si nechcela ani počuť. Ale nikam sme sa neponáhľali a aj Ty si si mohla užiť túru so všetkým, čo k tomu patrí. A okoloidúci turisti (či už Slováci, Česi alebo Poliaci) Ťa povzbudzovali, či už slovami alebo potleskom. Po čase sme vybrali desiatu a výživu do ručičky a už si opäť na chvíľu sedela v kočíku. Na Popradskom plese sme sa pokochali vodičkou, spapali polievku a opäť pohrali na detskom ihrisku. Chválim pripravenosť aj na malých turistov (pre tých veľkých tam boli nachystané veľké sedacie vaky). 18944691_10211359914706759_1811950720_nNo a cestou späť si mala chuť sa ešte naháňať a šantiť, tak prázdny kočík tlačil kúsok pred nami ocinko a my dve sme išli spolu za rúčky chytené do miernejšieho kopčeka. A keďže je ten svet malý a Tatry obľúbené, tak sme stretli našu milú pani doktorku. Prehodili sme zopár slov a po chvíli zistila, že chýbajúci ocinko tlačí popredu kočík. Smiala sa, že už si myslela, že malá turistka si chce Tatry odchodiť celé sama (zasmiala by sa asi ešte väčšmi, keby nás stretla cestou hore :D, ale to sme jej už radšej nespomínali).

Ďalším momentom, na ktorý budeme spomínať, bola cesta zubačkou zo Štrby na Štrbské pleso a späť. Chvíľku zabavila nejaká tá hračka alebo knižka, no veru celú cestu nie. Keď bola prázdnejšia, tak by si behala. Horšie to však bolo, keď bola natrieskaná do posledného človiečika natlačeného na dverách. Nehovoriac, že keď sme zopár razy mali kočík, tak to už bolo úplne nepredstaviteľné. Raz som ja tak sedela na sedadle, Ty si mi sedela na kolenách a ocinko stál a držal sa držiaka nad hlavou. Samozrejme aj v takom preplnenom priestore si nevedela obsedieť, až si sa dostala ocinkovi na ruky. Všetkým, ktorí Ťa sledovali, si vyčarila úsmev (ak nie až smiech) na perách. Pretože Ty si si privlastnila ockov držiak a tvárila si sa tak múdro a dospelo. Takto si ostala spokojná až do cieľovej stanice a my s Tebou.

A možno ešte jedna kuriózna spomienka na Vysoké Tatry v roku 2016. Ako sme sa vybrali na výlet na Skalnaté pleso, tak sme boli zrejme posledná električka, ktorá prešla po električkovej trati pod ktorou sa neskôr zosunula pôda. Našťastie na to prišli a po tomto úseku začala premávať náhradná autobusová doprava, takže sa nikomu nič nestalo. Len teda príbuzní nás po prvotných informáciách volali, či sme v poriadku.

V Tatrách bolo až na prvé sychravé dni krásne. Užili sme si to všetci – či už my rodičia alebo Ty, naša Bambuľka. A hoc sme tam už boli viackrát, vždy je čo obdivovať. Ešte dlho ostane táto dovolenka v našich spomienkach 🙂 😉

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *