Svadbujeme
(Tajíš, tajím, tajíme 😉 Keď v svadobný deň chcete nechať všetku slávu a pozornosť novomanželom. 🙂 )
9. týždeň
Hneď na začiatku a na úplný záver tohto dvojtýždňa sme boli pozvaní na svadbu. Na prvej sme sa snažili neprezradiť sa. Hlavne ´neprekecnúť´ sa. V jednom obchodíku som narazila na perfektné šaty áčkového strihu s prekladanou sukňou, ktoré pekne schovávali pomalinky vykúkajúce bruško. Čuduj sa svete, pri druhom tehotenstve rastie akosi rýchlejšie. Avšak si musím priznať, že síce som po prvom pôrode zhodila všetky nabraté kilogramy, brucho sa mi nepodarilo vypracovať. A tak štartovacia pozícia opäť rastúceho bruška bola oveľa ďalej ako pri prvom tehotenstve. Čo sme však skryli pod šaty dobre tvarujúcu postavu a nepovedali hovoreným slovom, to prezradili činy. A to faktom, že som nepila alkohol a držala sa nealkoholického nápojového lístka. Kto ma pozná, vie že to ani inokedy nie je veľká sláva s nejakým tým mojim pitím a tak sa mi to ani nežiadalo a ani ma spočiatku nik neupodozrieval. Len čo človek nechcel, personál bol obzvlášť milý a starostlivý a kým každého z nás pani neprehovorila na nejaký ten miešaný nápoj, tak neodišla. Keď už u mňa nepochodila, zakončila to tým, že mi ho prinesie nealkoholický. A tu už myslím, že nasadila chrobáka do hlavy spolusediacim priateľom. Nakoniec i padla poznámka, že či nie som náhodou tehotná, že mi to je vidno v tvári. Na to som už len reagovala, že takto ma namaľovala moja kozmetička a za to, čo je vidno v tento deň na mojej tvári môže len ona ;). Snáď mi to priateľky prepáčia, že sme takto trošičku zahovárali a ešte chvíľu to držali pod “pokrievkou“. A predsa len bol to nevestin a ženíchov deň a všetka sláva a oslavy patrili im. Ono to aj tak už nešlo dlho utajiť. A preto, keď sme povedali aj ďalším príbuzným a starým rodičom túto milú novinku, tak sme to v krátkom čase (asi aj do týždňa) oznámili aj im. Inak by to ani nešlo. Krútila som sa a krútila z nenápadne vyzvedajúcich otázok, ale už sa vykrútiť bez jednoznačnej odpovedi nešlo a už sme i tak chceli s pravdou von. A tak som len poslala nasledujúci obrázok s textom:
Ja si dnes len pokojne čítam túto peknú knižku, už som pomaly v tretine a tu mi stále vyskakujú akési správy. Smie sa to robiť takýto nátlak na tehotnú ženu? 😀 (Samozrejme všetko myslené s úsmevom a podpichujúc moje veľmi dobré priateľky.)
(obr.: 9 magických mesiacov, Mama a ja – sprievodca tehotenstvom, E.Fričovská, P.Brenišin, vyd.: ORBIS IN s.r.o.)
A bábo? Už pomaly rozoznať na tváričke špičku nosa, nozdry, očká i jazyk, i keď sa ešte budú tvarovať. Hlavička síce tvorí ešte polovicu telíčka, ale už ňou hýbe, takisto ako aj nohami, rukami i malými prštekmi.
10. týždeň
Na druhej svadbe som mala pocit, že moje tak rýchlo rastúce bruško už neutaja ani moje “zázračné“ šaty. Či si to však všimol aj niekto iný alebo som mala len ja ten pocit, nevedno. Opäť prišlo na pripíjanie dobrou domácou pálenkou a pozývanie na prípitok. Moja výhovorka, že som solidárna k manželovi, ktorý nepil kvôli šoférovaniu, nejako nezaberala a ponuky sa objavovali celý večer. Mala som si priniesť so sebou Vineu a tú si nalievať do vínového pohára. Na jednej oslave som si takýto hroznový nápoj naliala a na moje počudovanie si nikto nič nevšimol a každý ma bral, že pijem víno. 😀 Aj keď to bola len náhoda a nikomu som to netvrdila, ale na čo to zbytočne komentovať. Po polnoci si pre ženícha s nevestou pripravili klasickú svadobnú hru s topánkami. (Na otázky o bežných povinnostiach v manželstve a v domácnosti odpovedali nezávisle od seba, komu jednotlivá činnosť prischne.) A ako novomanželia odpovedali na otázky o deťoch, tak sa otázky podobného charakteru smerujúce od našich kamarátov nevyhli ani nám (samozrejme len tak súkromne pri posedení nad zákuskom, pri jednom stole). Až prišlo na otázku, kedy doprajeme našej dcérke nejakého toho súrodenca. Že by jej bolo smutno samej a to by sme jej predsa neurobili. Kamarát toľko dobiedzal, až ho priateľka stopla s úsmevom a vysvetlením: „A možno už aj očakávajú, ale pozri do tretieho mesiaca nám to nepovedia a od štvrtého to budeš vidieť.“ Dosť ju podozrievam, že ona si dala dokopy 2+2 a z indícií večera niečo tušila.. A my dvaja sme sa len potmehúdsky v duchu usmievali nad našim malým tajomstvom. Zároveň sme však celý večer hútali, ako by sme zanechali nejakú prezrádzajúcu informáciu pre novomanželov, ktorú by si dodatočne v správny čas našli. Jedným z nápadov bolo sa nechať odfotiť ich fotografom, povedzme s nápisom: Boli sme tu štyria.. alebo: Prepašovali sme si jedného hosťa. Fotky oficiálny fotograf odovzdáva až po nejakej tej úprave fotiek z oficiálneho fotenia novomanželov, čo nejaký ten čas zaberie. Ale to by sme si tú tabuľku museli najskôr vyrobiť (alebo nejakú ich vopred pripravenú prerobiť) a za ďalšie sa okolo fotiacej steny prechádzalo stále veľa hostí, čo nám nevyhovovalo. Možno si hovoríte, že načo toľko tajností. Ale vieme svoje o prelietavosti šťastia do tretieho mesiaca. A viete čo? Trošičku nás to bavilo (možno aj trošku dosť :D). Mať svoje tajomstvo len pre seba ukryté pred celým svetom. Tešiť sa na chvíľu, kedy sa s tým podelíte s blízkymi a kamarátmi a oni zatiaľ nič netušia. A pritom vás aj často podpichujú otázkou na druhého potomka (ako švagrinky, kým sme to ešte ani sami netušili: Aha letí bocian – to pôjde k vám :D). A za ďalšie tým, pre nás najdôležitejším osobám, sme to chceli povedať osobne a nie aby sa to dozvedeli od kohosi iného, z druhej ruky. Nakoniec sme zanechali novomanželom odkaz na ich strome hostí (na doske vyrezaný strom, kde korunu stromu a jeho listov tvorili srdiečka, do ktorých sa podpisovali pozvaní hostia). Nemyslíme si, že si to tak ľahko všimnú, skôr sa budú tešiť z tohto stromu ako celku, že tam majú spomienku na svojich hostí a keď príde čas, tak ich sami na to upozorníme. Ale dovtedy to stojí niekde u nich na poličke a oni o ničom z toho nevedia. He-he-he .. nie je to super? 😀 A možno sa to len mne zdá milé. 😀
10. týždeň a bábätku sa neustále prudko vyvíja mozog, na moje prekvapenie aj základ na už trvalé zuby. Už prehĺta plodovú vodu a rozoznáva prvé chute. Čo dnes papala maminka?
